Palace v meste Orchha

Skoro rano nas budi hudba pustena na "plne pecky". Akysi indicky pop. Zhruba 40 sekundovy hudoby motiv pusteny v nejakej nekonecnej slucke vyhrava asi hodinu a pol. (Cely den nam ta melodia beha po hlavach a nemozeme sa toho zbavit.) Vstavame teda dost znechuteni a rozhodnuti ist si najst na dalsiu noc ubytovanie v inom hoteliku. Tu neostaneme veru uz ani chvilu.

Najprv zajdeme na ranajky do Ram Raja. Z dialky si prezerame pevnost a chramy. Vidno ich z celeho mestecka. Ranajky su celkom chutne. Marek vyskusa Banana Pakora (male kusky bananov obalene v cesticku a vyprazene). Lenka skusa pre "zmenu" opat syrovy sendvic. Pomaly sa ich prejeda. Ale na druhej strane, taky syrovy sendvic na ranajky je istota, ze co clovek dostane na tanieri a hlavne, ze to snad nebude zavadne pre zazivanie.

Po ranajkach sa stahujeme do hotela Deep Regency. Je to trochu mimo centra, ale je tam aspon klud. Zo zadnej terasy je krasny vyhlad na pevnost.

Mesto Orchha bolo zalozene v roku 1531 a az do roku 1783 bolo hlavnym mestom mocneho kralovstva. Svoj zlaty vek zazivalo pocas prvej polovice 17. storocia. Dnes je to uz len malicke mestecko (skor dedina) s asi 8000 obyvatelmi.

Z hotela odchadzame do pevnosti, ktora je vybudovana na riecnom ostrove. Prechadzame sa naokolo po vonkajsich hradbach. Je to velky komplex. Vacsina arealu mimo palacov su ruiny. Vsade vsak vidno ludi, ktori to davaju do poriadku - muruju, klcuju, planiruju. Okolo palacov bude pravdepodobne podobny park ako v Khajuraho. Potrva to vsak este zopar rokov, kym to bude cele nejak poriadne vyzerat.

Miestni su na nas zvedavi. Vidno, ze sem do Orchhy zatial vela turistov nechodi. Obzeraju si nas, zdravia nas, pokrikuju za nami.

Obchadzame dookola cely areal (ostrov) a mierime do palacov. Vstupne pre turistov je na indicke pomery az neuveritelne nizke - 30 rupii/osobu + 20 rupii/fotoaparat.

V restauracii hotela na nadvori oddychujeme v prijemne vychladenom interieri a davame si lahky obed. Je to tu velmi prijemne. Pijeme po 2 Pepsi. Nejak nam tu v Indii zachutila. Asi je to tym, ze tu nie je az tak velmi sladka (presladena) ako u nas doma.

Dalsie 2 hodiny si prezerame palace. Su dost znicene, zchatrane. Vsade je vela robotnikov. Opravuju, vynovuju. Ked to daju cele dokopy, tak to tu bude naozaj velmi pekne. A potom mozno zdvihnu turistom vstupne :-)

Okolo 14:00 schadzame do mesta, aby sme mohli zamenit v banke cestovne seky. Pred bankou sme 14:37 a zistujeme, ze je uz 7 minut zavreta. Pracovna doba od 10:30 do 14:30 by sa pacila aj nam. Podari sa nam ukecat jedneho uradnika, aby nas este zobrali.

Spokojni odchadzame do hotela. Kratky oddych a vraciame sa do mesta.

Prechadzame cez namestie plne stankov so soskami, farbami, koreninami, ovocim... Stverame sa na kopec k Shiva temple. Vo vstupnej brane sedi stary knaz a zuje obed. Prehodime s nim zopar slov. Nuka nas plackami. Zdvorilo odmietame.

Peknou cestickou mierime na juh a prichadzame ku komplexu akychsi velikanskych pamatnikov (cenotaphs) postavenych na pamiatku byvalym vladcom Orchhy. Dali ich postavit ich manzelky. Najskor si prezerame tie, co su mimo plateneho arealu. Tam sa na nas zavesi partia mladych tunajsich pubertiakov-motorkarov. Niektori posobia, ako by boli opiti. Velmi sa s nami chcu kamaratit, podavat si ruky. Chvilu sa s nimi rozpravame, ale su prilis bujari. Radsej odchadzame. Pri ceste vidime pohodenu prazdnu flasu z akehosi alkoholu. Mladi teda boli fakt pripiti.

V platenom areali (prijatelnych 20 rupii/osobu) je klud a pokoj. Aj tu je vela robotnikov. Pracuju na opravach mohyl. Tulame sa tu, fotime. Je tu pekne. Nad nami poletuju supy (bolo ich vela aj v pevnosti). Hniezdia tu tiez zelene papagaje Alexandre male.

Do mesta sa vraciame popri rieke. Pevnost v svetle zapadajuceho slnka vyzera velkolepo.

Na uliciach stretavame vela krav a psov. Vsimli sme si, ze tu v Orchhi su velmi pekne tulave psy. Nevideli sme ani jedneho s nejakou koznou chorobou. V Indii nezvycajne.

Veceru si davame v restauracii Betwa Tarang. Z terasy je pekny vyhlad na pevnost. Skusame tunajsie Thali (typicke indicke jedlo) a Paneer na nejaky lokalny sposob. Je to vynikajuce. Dojem z restauracie kazi len o 100 rupii vyssi ucet, ako by mal byt. Majitel (alebo casnik?) sa ospravedlnuje, ze to zle zratali. Verime im.

Po veceri este ideme na internet. V malickej internet "kaviarni" sedi talian, co s nami cestoval autobusom zo Satny do Khajuraha. Zdravime sa s nim. Pytame sa majitela na cenu internetu za hodinu. 30 rupii. V tom sa talian otoci a nespokojne vravi mejitelovi, ze preco ma on to iste za 40 rupii. Majitel blahosklonne hovori, ze my sme dvaja - dava nam "hromadnu" zlavu :-)

V noci na hoteli nas aj tu stipu komare. Ale aspon je tu ticho. Pustame ventilator, aby sme mali od nich pokoj. Zaspavame.