V noci bolo okolo 17 stupnov, takze Lenka spala pod paplonom a Marek pod dekou. Rano vstavame s prijemnym pocitom, ze sme sa nespotili.
Na ranajky ideme na strechu hotelika povyse. Popri jedeni vybornej syrovej omelety sa zohrievame v prvych rannych lucoch.
Okolo desiatej vyrazame na kratku turu. Mame len tenisky, trekove topanky sme so sebou sem do Indie vobec netahali. Z McLeod Ganj prechadzame lesom po strkovej cesticke do Dharamkotu. Odtial ponad dedinu pokracujeme dalej hore do svahu. Je tu odtialto krasny vyhlad. Pri ceste vidime miestnu kozu s dvoma malymi kozliatkami. Su uplne male, na bruchach im este vidno zvysky pupocnych snur. Vyzeraju skoro ako male steniatka, len maju kopytka. Na nich sa vsak zatial nevedia poriadne udrzat. Obcas len bezradne zastanu, akoby nevedeli, co si so vsetkymi tymi styrmi nohami pocat :-)
Ponad dedinku stupame stale vyssie a vyssie. Vsade su male "restauracie" – domcek, pred nim stol a stolicky. Kupujeme si vodu, mangovy a lichee dzus. Chvilu sedime a pijeme. Pokracujeme do maleho sedla nad nami. Teren je kamenisty, slnko pripeka, ale nepali.
Hore v sedle najdeme drevene cedulky pozyvajuce do Waterfall caffe. Malo by to byt odtialto este 2 km. Pokracujeme teda dalej. Po horskom chodnicku obchadzame cely kopec. Dolina strieda dolinu. Pod nami su na svahoch roztrusene male dedinky s terasovitymi polickami. Cesta k vodopadu je urcite dlhsia ako 2 km. Nakoniec zacujeme hukot vody. Po hodnej chvili nakoniec prichadzame k vodopadu. Su to skor vsak take kaskady. Voda je priezracna a poriadne studena. Waterfall caffe je pod skalnym previsom len taky z kamenov postaveny mur zakryty modrymi igelitovymi plachtami. Hostia sedia roztruseni na okolitych kamenoch.
Je tu velmi pekne. Pocut len hukot padajucej vody. V tomto momente sa Marekovi v mysli vynara v detstve casto pocuvana scenka z platne Dialogy od Lasicu a Satinskeho:
Posiela ma Jozef.
A Jozef zije?
Ano, v domceku pod vodopadom. Je tam vlhko a denne tam pocut hukot padajucej vody.
Viem, kde je ten vodopad. Podme.
Vo Waterfall Caffe si objednavame dve polievky. Chlapik teda prilozi na ohen pod kotlikom. Ked voda zovrie, robi nam dve instatne sackove polievky. No co, po tom vystupe chutia celkom dobre. Rozbalujeme aj keksy, tiez dobre padnu. Prichadza k nam miestny pes. Je pekny, hnedy. Davame mu zo dva keksy, co nam spadli na zem. Chvilu rozmysla, potom ich zje. A od tej chvile je nas. Alebo snad my jeho? Sedi pri nas, strazi nas. Marek odide dole k potoku, Lenka ostava lezat na prijemne rozohriatom velikom plochom kameni. Prikryje sa satkou, aby na nu nesvietilo slnko a zaspava. Pes si lahne ku nej a strazi ju :-) Marek sa zatial brodi potokom k velikym kamenom uprostred prudu. Voda je vsak taka studena, ze uz po necelej minute mu znecitliveju prsty na nohach. Rychlo s nimi na slnko.
Po hodine lenosenia na skalach a pri vode sa vydavame nazad, na cestu dole do dediny. Pes ide s nami. Marek sa ho snazi odohnat vetami: "Fuj!" alebo "Mazaj!", pripadne "Chod domov, s nami nemozes!". Pes asi po slovensky trochu rozumie, lebo od nas odchadza a snazi sa nas nenapadne sledovat z cca 20 metrov. Ked sa pohneme aj my, ide aj on. Ked sa zastavime, stoji aj on. Takto to s nami vydrzi mozno aj kilometer. Nakoniec sa pridava k inej skupinke turistov.
Pomaly schadzame do udolia. Na cesticke pred dedinou si nas najde dalsi kamos – mlady cierny bycek. Prida sa k nam, aby nemusel ist dole sam. Nuz, India je velmi spolocenska krajina :-)
Schadzame dole, cez Dharamkot dalej do dediny Bhagsu. Sme smadni, aj nohy uz dost bolia. Sadame si preto v jednej z mnohych restauracii, aby sme sa napili. Opat nas prekvapi, ako je tu vela Izraelcanov. Vo vacsine restauracii ponukaju v jedalnom listku specialne izraelske menu.
Pomaly sa vraciame spat do McLeod Ganj. Na izbe si Lenka vyzuva tenisky. Celou cestou nadol citila, ze ju tlacia na palcoch. Nechet na pravom palci zacina mat podozrivy fialovy odtien. Hmm, asi pojde dole :-( No co uz.
Chvilu oddychujeme na izbe a potom ideme na veceru. Po troch plnych restauraciach konecne nachadzame miesto vo stvrtej. Je to McLlo Restaurant na malom namesticku. Davami si tandoori kura s naanom. Je vynikajuce, len sa tak oblizujeme. Marek ochutnava dobre a silne pivo Godfather. K pecenemu kuriatku ako stvorene :-)
Najedeni sa este chvilu tulame po uliciach a vraciame sa do hotela. Unaveni a s vyvetranymi hlavami zaspavame.
