Potulky po Novom Dilli

Zobudzame sa oddychnuti a aspon trochu schladeni. Marek ide von, najst internetovu kaviaren, kde by si mohol vytlacit buduci kontrakt, podpisat a bud odfaxovat alebo oskenovat a poslat. Lenka zatial pripravuje na ranajky repete zo vcerajsej vecere - ovocny mix. Chuti opat vynikajuco. Oblizujeme sa az za usami.

Ovocie nam vsak rychlo vytravilo. Ideme teda von na este dalsie, nejake lahsie ranajky do Apetite German Bakery na Paharganji. Tam zistujeme, ze sa u nich da uschovat batozina. To by sa nam celkom hodilo, lebo vlak do Amritsaru nam odchadza dnes vecer az po 21. hod. V nasom hoteli by nam totiz batozinu postrazili len do nejakej 17. hod. Dohodneme sa s manazerom, ze si sem donesieme ruksaky okolo dvanastej, ked sa odhlasime z nasho hotela.

Vraciame sa na izbu, balime sa, umyvame a presne na poludnie odchadzame.

Berieme vypisane pohladnice a vyrazame hladat postu. Na malom paharganjskom namesticku je akysi stanok, okolo kopec ludi. Zeby opat nejaky festival? Prichadzame k poste, je zatvorena. Pytame sa nedalekeho obchodnika, ze kedy otvaraju. Oznamuje nam, ze dnes su vsetky posty zatvorene, lebo co? No predsa festival. Chvilu rozmyslame, ci nas tie indicke sviatky prenasleduju z mesta do mesta, alebo ich tu maju tolko, ze kamkolvek clovek (turista) pride, na nejaky z nich proste musi natrafit. No co uz. Chlapik nam tiez radi, ze hlavna posta pri Janpathe by mala byt urcite otvorena.

Sme dost vysmadnuti. Sadame si do akehosi baru na Pepsi a studujeme mapu. Hladame sposob ako a kadial sa dostat k hlavnej poste. Potom si von berieme motoriksu. Sofer tvrdi, ze hlavnu postu pozna a zavezie nas tam. Cenu za odvoz vsak musime zjednavat na viackrat, lebo chlapik je dost neoblomny a pyta si nejakych 40 rupiek. To sa nam zda vela. Nakoniec suhlasi, ze nas zavezie za 30.

Na nase a aj riksiakovo prekvapenie je vsak aj hlavna posta zatvorena. Nuz, dnesny festival je asi nejaky vyznamnejsi. Pohladnice teda budeme musiet poslat z Pandzabu.

Nechame sa riksou odviezt k McDonaldu pri namesti Conaught Place. Marek trva na tom, ze jednoducho musime vidiet, ako funguje fastfood v prevazne vegetarianskej krajine. Navyse v takej, kde su kravy nedotknutelne a urcite sa nekantria a nejedia.

Interier "restauracie rychleho obcerstvenia" je samozrejme rovnaky ako vsade inde na svete. Prekvapuju nas oddelene kose na biologicky a ostatny odpad. Separovany zber sme veru v Indii necakali. Po chvili nas vsak nadsenie prechadza. Mlady Ind (zamestnanec) prinasa tacku a celu, ako je, ju sype do biologickeho odpadu. Zvysky hranoliek, papiere, plast. Nuz, co, sme v Indii :-)

Pri pokladniach je na stene velky napis: "Hovadzie maso, ani vyrobky z hovadziny sa tu nepredavaju." Nesklamali nas :-) Na vyber su vegetarianske alebo kuracie jedla a hamburgery.

Davame si vegetarianske hamburgery s hranolkami, k tomu kolu a ice-tea. Vychadzame na poschodie, sadame si za stol. Opat sme atrakciou pre prezuvajucich Indov s plnymi a vydutymi licami. Nuz co, uz sme si zvykli, ze strata sukromia je v tejto krajine nevyhnutna.

Musime uznat, ze jedlo je velmi chutne. To, co Lenke v McDonalds na Slovensku najviac vadi - mlete maso - tu nie je. Vnutri zemle je zeleninova, mierne pikantna, obalena a vyprazena placka so zeleninou a nejakym dresingom. Nuz, k spoznavaniu indickej kuchyne patri aj indicky mekdonald.

Z obeda mierime k stredovekemu observatoriu Jantar Mantar. Je to len par minut peso z namestia Conaught Place. Vstupne pre cudzincov nas opat nesklamalo - 100 rupii za osobu. Cize opat nejaky desatnasobok toho, co platia domaci.

Jantar Mantar nechal postavit vladca Jaipuru maharadza Jai Singh II v roku 1725. Cely komplex velikych a zvlastnych stavieb sluzil na nacrty pohybov nebeskych telies a na predpovedanie zatmeni. Podobne arealy boli postavene tiez v Jaipure, Varanasi, Ujjaine a v Muttre.

Z ruchu ulice vchadzame do prijemneho pokoja zeleneho parku. Jednotlive stavby observatoria su naozaj velmi velke. Vyzeraju byt cerstvo natrete cervenou farbou. Je tu malo ludi, ticho a klud. Prechadzame sa, pozerame, fotime. Nakoniec si pol hodiny posedime v tieni na travniku.

Z Jantar Mantar sa vydavame peso smerom k Rajpathu. Je to siroky bulvar v novom Dilli (New Delhi), ktory sa tiahne od prezidentskeho palaca az po India Gate (42 metrov vysoky kamenny pamatny obluk). Marek tu este nebol, takze teraz prekvapene spoznava nove Dilli. Je to tu veru velmi odlisne od stareho Dilli. Lenke, naopak, je to tu velmi zname. Sirokanske ulice, siroke a ciste chodniky, stromy, rozkvitnute kriky, malo ludi, ziadne "Hello sir!" alebo "Which country?". Marek je prekvapeny z toho, aky klud moze byt v Dilli. Citime sa ako v uplne inom meste.

Najskor prichadzame k velkej okruhlej budove indickeho parlamentu. Je oplotena a strazia ju vojaci. Pozerame si ju teda len z cesty a pokracujeme na Rajpath. Z dialky si pozerame a fotime India Gate, na chvilu si posedime v parku pri vodnom kanali. Parky su rovnake na obidvoch stranach Rajpathu. Vsetko je tu dokonale symetricke.

Nedaleko od nas, pod stromami, podriemkava zopar domacich. Vedla hraju nejaki chalani kriket. Sedime na hustom travniku, pozerame na vzory, ktore nam stebla otlacili na bose nohy. Takto si Lenka pamata na Nove Dilli - parky, kde sa sedi na trave, klud, ticho, ospalost...

Okolo dvoch (tiez symetricky postavenych) budov ministerstiev prechadzame k prezidentskemu palacu. Mozme ist len ku brane, do vnutra strazeneho arealu nepustaju. Postavame, hladime cez vysoky plot na zahrady a v dialke na sidlo indickeho prezidenta. Okolo nas na autach prichadzaju semtam nejaki domaci turisti. Parkovat sa tu nikde nesmie, tak ich vzdy auto len vysadi, oni sa odfotia (slnko svieti priamo do objektivov), rychlo nastupia a odchadzaju.

Mavaju na nas vojaci, ze mozeme nazriet do arealu. Tak teda nazerame :-)

Pomaly odchadzame. Este posledne fotky Marekovych oblubenych bielych ambassadorov a sme spat na Rajpathe. Ambassador je prve auto vyrabane v Indii (foto napr. tu: www.hmambassador.com/models.asp a brazdi cesty uz od roku 1948.

Nemame uz vela casu, takze India Gate si nechame na posledne dni v Dilli. Teraz sa prejdeme po sirokych uliciach este kusok na juh, posedime si chvilu pri fontane v strede kruhoveho objazdu a vraciame sa na namestie pri parlamente, odkial by malo odchadzat metro.

Mapa Dilli, ktoru sme si kupili na Connaught Place neklame. Vchod do metra nachadzame vcelku rychlo. Metrom na stanicu New Delhi to potom uz netrva dlho a za pol hodiny vchadzame na Paharganji do German Bakery na veceru.

Najedeni si vyzdvihneme odlozene ruksaky a odchadzame na zeleznicnu stanicu. Cestou v obchodiku kupujeme dostatocnu zasobu vody.

Vlak ma odchod o 21:05, my sme na perone pre istotu uz 45 minut pred tym. Cakame, cakame, nic sa nedeje. Len zopar velkych krys sa nam mota popri nohach. Odhaname ich spolu s cakajucimi Indami. Vlak nakoniec pristavuju o 21:15 a pohyna sa az o desiatej :-( A to je pritom Dilli vychodzia stanica.

Svoje miesta nachadzame rychlo. Mame bocne lehatka, takze budeme mat trosicku sukromia. V hlavnom kupe vedla nas sa zlozila sikhska rodinka - otec, matka, dcera a syn. Dcera moze mat okolo 13 rokov. Je velmi pekna. Stale si nas obzera. Lenka sa na nu usmeje. Zacervena sa a usmeje sa tiez. Zjavne sa jej pacime, ale hanbi sa. Ziadne "Which country?" alebo "Your name?". Sikhovia su trochu vaznejsi ako hinduisti. Tak sa po zvysok cesty na seba len usmievame.

Vlak je pekny, dokonca su v kupe aj zrkadla. Takym "luxusom" sme zatial v triede 2nd class sleeper necestovali.

Ukolisani pravidelnym a monotonnym tudu-tuduu tudu-tuduuu okolo 23:00 zaspavame. Je prijemne chladno.