Strastiplna cesta do Orchhy

Rano vstavame okolo siedmej a balime veci. Ranajkujeme v oblubenej restauracii Safari. Musime zamenit dalsie cestovne seky za rupie. Banku vsak otvaraju az o 10:30.

Okolo Safari niekolkokrat prechadza student. Zda sa, ze nas hlada. Nakoniec si nas vsimne a prisadne si k nam. Hovori, ze seky sa daju zamenit aj v hoteli. Dalej nam vysvetluje, ze do Orchhy by sme mali cestovat statnym autobusom a nie sukromnym. Vladny autobus trasu Khajuraho-Orchha prejde za cca 3 hodiny, zatial co sukromnemu autobusu to trva 5-6 hodin.

Vraciame sa do hotela, menime cestovny sek, platime za ubytovanie a jedlo. Dozvedame sa, ze vladny autobus 11:15 ma vraj poruchu, tak pojdeme o 12:30 sukromnym autobusom. Student tvrdi, ze okolo 16:30 by sme mali byt v Orchhi.

Z hotela na autobusovu stanicu prechadzame peso za 6 minut. Od "konduktora" si kupujeme listky a vstanku nejaku vodu na cestu. Marek prehodi par viet s domacimi. Odchadzame k autobusu, ruksaky putuju na strechu. Nastupujeme.

Cestuje s nami aj student. Ide dnes do skoly v meste Chatarpur.

Dvaja sedime na cca 80 cm sirokej sedacke. Ledva sa nam na nu zmestia zadky. Nohy si nemozeme vystriet, lebo sedacka pred nami je prilis blizko. Do Orchhy he to zhruba 160 kilometrov. To este netusime, akych hroznych a pomalych 160 km to bude.

Cesta je nekonecna. Stojime skoro v kazdej dedinke, cez ktoru prechadzame. Vodic si pocas cesty urobi tri zhruba 30-40 minutove prestavky na jedlo, caj, ... V autobuse je teplo, plno ludi. Je nam zle. Neda sa ani zdriemnut, operadla su tak do vysky tesne nad lopatky. Vsetci na nas vyvaluju oci. Za cely cas pijeme len trochu vody, davame si zopar keksov a na jednej zastavke Marek kupuje banany.

Cela cesta nekoniec trva 6 hodin!!! Priserne.

Vystupujeme na krizovatke ciest do Jhansi a Orchhy. Berieme si tuk-tuk (motorovu riksu) za 40 rupii. Zapricinime tym hadku dvoch skupin vodicov, pretoze ten, ktory nas odchytil sa zrejme predbehol v poradi. Podvedeny sofer, ktory bol v poradi a mal na nas "pravo" zablokuje svojou riksou predne koleso nasej rikse a nechce ho pustit dalej. Hadaju sa medzi sebou. Nezasahujeme do toho. Nech si to vyriesia medzi sebou. Nakoniec odchadzame v povodnom tuk-tuku. Cesta netrva dlho, ale do Orchhy prichadzame uz za tmy. Ideme do hotela Shree Mahant Guest House. Kontakt nan mame od studenta z Khajuraha. Vraj nam daju lepsiu cenu, ak povieme, ze prichadzame z hotela Zen. Chlapik na recepcii je nejaky spekulant. Ukazuje nam izbu za 350 rupii. Nepaci sa nam. Dalsia je vraj za 300. Nakoniec nam ju da za 250.Ale aj tak sa nam velmi nepaci.Je vsak uz vecer, sme z celeho dna poriadne utahani a nechce sa nam hladat nejake dalsie ubytovanie. Skladame teda ruksaky na izbe a ostavame.

Na veceru ideme do Raj Rama restaurant (odporuca Lonely Planet). Jedlo nie je zle, ale ani najlepsie. Z unavy, prehriatia v autobuse, nedostatku tekutin a "vykrutenosti" pri sedeni dostava Lenka poriadnu migrenu. Nazad do hotela by sama asi netrafila. Dava si ibuprofen, Marek jej zatial masiruje krk. Snazi sa tiez vypit co najviac vody. Nakoniec sa jej podari zaspat. Marek si este da sprchu (najprv vyzenie svaby z kupelne) a zaspava tiez.

V noci nas budi rachot plechovych roliet, ako obchodnici zatvaraju svoje kramy. V izbe je vela komarov a velmi dusno. Bojujeme, ale do rana nas aj tak dostipu. Priserna noc.