Ľudia v El Salvádore sú veľmi milí a priateľskí. Za nič na svete by nám nepokazili radosť. To, že SDT+B mali úspech sme zistili podľa toho, ako rýchlo zmizli. Aj drôtené misky si rýchlo našli nových majiteľov. Pri obdarovávaní šúpolienkami sa na nás dievčence usmievali a chápavo prikyvovali, keď sme vysvetľovali, aká je to u nás pekná tradícia a že je to niečo naozaj, ale naozaj typicky slovenské.
O pár týždňov neskôr začal festival kukurice (obdoba našich dožinkov, len v kukuričnom prevedení) a zrazu sa všade začali zjavovať malé bábiky. Hádajte z čoho...? Áno, zo sušených kukuričných listov. Akoby tým našim z oka vypadli...

Salvádorské šúpolienky.
Ponaučenie pre ostatných - do Strednej Ameriky šúpolienky nenoste. Len ak by ste ich chceli porovnať s tými domácimi. My sme porovnávaním zistili, že tie naše sú, samozrejme, o mnoho krajšie :) Aj keď nie sú ani zďaleka také originálne, ako sme si donedávna mysleli...