Jeden z diskutérov zareagoval: „pán veľvyslanec... podobné "pravdivé" tvrdenia používal aj Goebbels... a ani jemu nikto, kto má zdravý rozum, neveril... čo je však horšie, mám dojem, že tak ako Goebbels, aj vy veríte tomu, čo tvrdíte... ľutujem Vás a prajem skoré vytriezvenie...“
Zarazilo ma také tvrdé prirovnanie. Položil som si však otázku, či je veľa takých, čo takto zmýšľajú...
Tak sa rodia mýty. Ba čo viac, tak sa rodia klamstvá.
A teraz čo, aby som sa vyhol konfrontáciám s takýmito nepríjemnosťami, mal by som sa skryť v Horskom parku a nevystrkovať hlavu? Alebo napísať ministrovi Sikorskému, aby ma odvolal z postu?
Rodí sa nový mýtus...o poľských kurčatách. V jednej vzorke bola nájdená vyššia hodnota antibiotík, ako povoľuje norma. Jedna zásielka s celkovou hmotnosťou 20 kilogramov. Kontroly nie sú ukončené, až potom bude jasné, či ich nebolo viac. Dúfam, že nie. Ale v čo nemusím dúfať, ale viem povedať s istotou je, že prípad bude vyšetrený, vinník potrestaný a nápravné opatrenia budú pokračovať. Pritom celkový dovoz hydinového mäsa na Slovensko z Poľska je okolo 8 400 ton ročne. Teda, keď si to zhrnieme, tých 20 kg predstavuje jednu štvrtinu promile z celkového dovozu.
Komerčná poľská televízia uviedla reportáž o kurčatách, ktorej sa okamžite chytili médiá na Slovensku. Rozpútala sa ďalšia búrka v pohári vody.
Pri tejto príležitosti boli v slovenských médiách pripomenuté aj iné „pohromy“: cestná soľ a jed na hlodavce. A keďže obidve veci sa vracajú ako bumerang vo filme o Bolkovi a Lolkovi, prosím, drahí mediálni priatelia: podeľte sa so svojimi čitateľmi, poslucháčmi a divákmi o to, čo napíšem ďalej.
Starší mýtus: posypová soľ. Nebola to soľ používaná na posýpanie ciest, akurát nemala atest kuchynskej soli. Jej chemické zloženie je také isté, ako má bežná kuchynská soľ. Chcem zdôrazniť, že aj napriek tomu, že ten, ktorý sa ju pokúšal uviesť na trh, evidentne porušil zákon, soľ neohrozovala zdravie spotrebiteľa. Nikdy nebola uvedená na potravinársky trh. Nepredstavovala by ŽIADNE ohrozenie zdravia, rovnako ako talianské konské mäso v holandskej hovädzine.
„Jed“. Kontrolné orgány výrobcu cukroviniek našli podozrivú látku v sklade s mliekom v prášku na výrobu oblátok a nahlásili ju štátnym kontrolným orgánom. Dodanie tejto látky však bolo „sabotážou“, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať výrobcu mlieka v prášku. Rýchla a správna reakcia štátnych orgánov a poľských podnikateľov zabránila prípadnému vzniku zdravotných ťažkostí u spotrebiteľov.
Preto písanie na tomto základe o škandáloch a nezdravých poľských potravinách je manipulácia verejnej mienky. A to taká, ako keby som ja tvrdil, že obidve látky boli do skladov podhodené na príkaz Andreja Babiša. Pretože poľskí výrobcovia sú jeho konkurentmi, obzvlášť na českom a slovenskom trhu.
A keď už spomínam Andreja Babiša, tak malá odbočka. Hospodárske noviny napísali o probléme Doprastavu v Poľsku, že „Poľsko je rizikovým štátom a neplatí za vykonané práce“. Pritom pravda je taká, že konzorcium s účasťou Doprastavu porušilo zmluvu a bola mu udelená dohodnutá zmluvná pokuta. Moju žiadosť o opravu Hospodárske noviny neuverejnili.
Nesledoval som Berlusconiho cestu na post premiéra. Preto neviem, akým spôsobom týmto smerom vedie kariéra Andreja Babiša. Avšak viem, ako sa končí spájanie politickej a mediálne moci. Zle.
Tento blog som chcel pôvodne celý venovať hviezdam poľskej hudby - koncertu Mariusza Kwiecieňa, považovaného za najlepšieho barytonistu na svete, koncertným plánom iného vynikajúceho sólistu newyorskej Metropolitnej opery Krzysztofa Beczalu v Bratislave, poďakovaniu Jánovi Koreckému za organizovanie týchto podujatí, ako aj poinformovať o príchode Krzysztofa Pendreckého do Košíc.
Namiesto hodnotnej kultúry som však musel reagovať na „Goebbelsa“. Tak o kultúre možno nabudúce.
Navštívte aj: Webová stránka Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave
Pridajte sa: Stránka Veľvyslanectva Poľskej republiky v SR na Facebooku
