Korene našich demokracií siahajú ďaleko do minulosti, ale ich moderná podoba sa začala pred 25 rokmi. V Poľsku – v dôsledku okrúhleho stola a volieb 4. júna 1989 – zvíťazila Solidarita, a na Slovensku zase nežná revolúcia. Poliaci a Slováci sa začali cítiť slobodní. Ale čo sme urobili s touto slobodou? Niečo pozitívne sa nájde. Vychutnávame si jej ovocie, ako výborné slovenské víno. Avšak keď dnes počujeme o revolúcii, slobode a solidarite, naše myšlienky smerujú s obavou a starosťami na Ukrajinu, do Kyjeva a ku Dnepru.
Oranžová revolúcia, ktorá mohla byť začiatkom zlatého obdobia Ukrajiny, bohužiaľ, nezopakovala úspech nežnej revolúcie. Po desiatich premárnených rokoch musíme teraz pomôcť Ukrajine k tomu, aby okrúhle stoly v Kyjeve, Charkove a všade inde, kde to bude nutné, dospeli k úspešným záverom. Podobne ako horolezci, ktorí namiesto toho, aby sami pokračovali v ceste nahor, zídu v prípade nutnosti dole a solidárne pomôžu priateľovi, ktorý to potrebuje. Solidarita znamená predsa aj schopnosť nehľadieť na vlastné, individuálne úspechy alebo výhody.
Ba čo viac, ukrajinsko-ruská kríza nám bolestivo pripomenula, že bezpečnosť – rovnako hodnotná ako sloboda – nie je daná raz a navždy. Ako minulý týždeň povedal poľský prezident počas rozlúčkovej návštevy slovenskej hlavy štátu v Poľsku: „žili sme v ilúzii bezpečného regiónu,“ ktorému nehrozia vojenské konflikty v blízkosti jeho hraníc. Tentoraz okrúhle výročie nášho členstva v NATO má ďaleko od toho, aby sme ho nazvali bezstarostným. Preto musí Aliancia využiť svoju infraštruktúru, sily a prostriedky tam, kde jej členom hrozí priame nebezpečenstvo. Poľskí a slovenskí vojaci predsa neobetovali životy v spojeneckých misiách mimo svojich území na to, aby sme mali v čase skúšky pri našich hraniciach pochybnosti o spojeneckej podpore.
Nie som Kassandra a nemám veštecké schopnosti. A vôbec, ťažko si predstaviť vojnu tu v srdci Európy. Ale predstavoval si niekto balkánsky horor deväťdesiatych rokov? A to bolo sotva pred 15 rokmi.
Počas diskusií na konferencii GLOBSEC2014 sa veľa pozornosti venovalo bezpečnosti a obrannej politike. Poľský premiér Donald Tusk nevylúčil, že na summite NATO vo waleskom Newporte bude začiatkom septembra Poľsko deklarovať nielen udržanie výdavkov na obranu na súčasnej úrovni 1,95% HDP, ale ich aj zvýši o ďalších 0,05%, čo znamená plné dodržiavanie svojich záväzkov voči ostatným členom NATO.
Taká je doba. Neskôr môže byť už príliš neskoro.
