Na úvod, anekdota pre znázornenie slobodného ducha Horalov:
Komunistická strana sa pýta Horala:
- Vzdal by si sa v prospech komunistickej strany auta?
- Áno.
- Vzdal by si sa v prospech komunistickej strany hodiniek?
- Áno.
- A vzdal by si sa v prospech komunistickej strany košele?
- Nie.
- A prečo nie?
- Preto, lebo košelu mám.
Pobyt na fóre v Krynici je vždy príjemný, ale čo je najdôležitejšie, je prospešný pre slobodnú a konkrétnu diskusiu.
Každoročne sa v prvom septembrovom týždni, na začiatku politickej sezóny, v tejto perle hôr, v blízkosti poľsko-slovenskej hranice, schádza veľké množstvo politikov, ekonómov, biznismenov, expertov a zástupcov médií zo strednej Európy.
Tento ročník bol významný pre Slovensko. Premiér Fico získal cenu Človek roka a Magdaléna Vášáryová bola ocenená v oblasti kultúry.
Fórum taktiež hostilo konferenciu týkajúcu sa regiónu pohoria Karpát, alebo presnejšie, konferenciu na tému, ako dostať región na rovnakú úroveň, akú majú Alpy. Celkom správne. Ekonomický a sociálny význam, krása a príťažlivosť regiónu Karpát, si toto úsilie určite zaslúžia.
Ak sa pozriete na mapu, uvidíte zemepisný, ľudský a politický potenciál regiónu, ktorý sa tiahne cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Ukrajinu, Bulharsko, Srbsko a zasahuje dokonca aj do Českej republiky a Rakúska. Zaberá štvrtinu členov Európskej únie a je kľúčovým partnerom rovnako na východe, ako aj na juhu. Je akurátny nielen pre Karpatskú stratégiu, ale aj pre stratégiu EÚ.
Na podporu politického a ekonomického rastu bolo v regióne, ako aj mimo neho, urobené už veľa. Vyšehradská skupina samotná, ale aj rozšírená o krajiny Východného partnerstva a Západného Balkánu, ako aj v rámci vyšehradsko-balticko-severskej dimenzie spolupráce vyvíja v tomto smere neustále aktivity a inovácie. V neposlednom rade je toho príkladom živá propagácia Poľsko-slovenskej kandidatúry na organizovanie Zimných olympijských hier 2022 v Krakove a v Tatrách. Existuje ešte lepší spôsob šírenia povedomia o tomto regióne v Európe a vo svete?
Aj keď veľmi chceme byť úspešní, musíme byť realisti: propagácia Európskej „karpatskosti“ a budovanie regionálnej identity bude nejaký čas trvať, rovnako ako aj odstránenie „plotov“ medzi regionálnymi partnermi.
Vzájomná previazanosť európskej a karpatskej stratégie občanom regiónu umožní prístup k fondom EÚ. Stratégia môže byť životaschopná iba vtedy, ak je podporená ťažiskovými projektmi takými, akými sú:
- ZOH 2022
- cestný koridor via Carpathia spájajúci Helsinki a Sofiu,
a napríklad by mohli byť:
- Karpatská investičná banka pre podporu malých a stredných podnikov v ich výskume a rozvoji,
- pravidelné stretnutia historikov za účelom venovania sa zložitým problémom z minulosti.
Posledné dva, to sú moje osobné návrhy, ktoré by mohli byť implementované aj na subregionálnej úrovni, napr.: Vyšehrad, Dunaj, Čierne more.
V regióne existujú klastre a centrá excelentnosti, ktoré by mohli zo stratégie profitovať, ale zároveň byť pre ňu inšpiráciou. Ako príklad môžem uviesť “Dolinę Lotniczą“ [Údolie letectva] a Technickú univerzitu v Košiciach, aby som uviedol aspoň po jednom príklade na každej strane.
Príkladom úspešného medzinárodného podujatia propagujúceho Karpaty je aj Malokarpatská vínna cesta. Apropo víno, či už „Búrlivé“, alebo nie, a jeho cesta, sa v Poľsku stáva tak populárna, že Poliaci tvoria jednu z najpočetnejších skupín spomedzi jej zahraničných návštevníkov. Čaro pohoria Karpát je odzrkadlené aj vo vtipe kolujúcom medzi prepracovanými mladými Poliakmi v mestách (avšak v necenzurovanej verzii): “... sa na všetko a poďme do Bieszczad.” Sám mám niekedy chuť podľahnúť tomuto „čaru“.
PS. Bieszczady [bieščady] sú výnimočne krásnym horským hrebeňom poľskej časti pohoria Karpát. Len hodina jazdy z Krynice.
Blog bol publikovaný v anglickej verzii na blogu veľvyslanca „Heart of Europe“.
