V Krakove znovu o Zimných olympijských hrách. A so šéfom Malopoľskej turistickej organizácie a generálnym konzulom Slovenska tiež o tom, akým (ne)využitým potenciálom je turistika. Myslím si, že v priebehu piatich či desiatich rokov by mohli čísla narásť trojnásobne. To znamená, že na Slovensko by si našlo cestu aj s ubytovaním 2 milióny poľských turistov, pričom na pohraničné obedy by si zvykli odskočiť ďalšie milióny. A väčšina zo 6 miliónov Slovákov ročne by si okrem nákupov povyrazila aj na turistiku. Dá sa to urobiť a vieme ako.
V podobnom duchu sa niesol rozhovor v Rzeszowe. A o diplomacii na univerzite. A o tom, ako Slováci môžu ešte lepšie využiť svoju prítomnosť v Leteckej doline (Dolina Lotnicza) globálnych hráčov. Už teraz slovenské firmy mohli by spolu s našimi vyrábať montážne diely boeingov.
V Lubline o tom, že pre tamojších podnikateľov môže byť Slovensko oveľa väčším trhom, ako doteraz.
V Poprade, že o niekoľko rokov (15-20) sa Poľsko môže stať pre Slovensko najväčším obchodným partnerom, pričom o prvenstvo pripraví Nemecko. Letecký priemysel a turistika k tomu dopomôžu.
A v Starej Ľubovni odovzdanie prezidentského rádu Antonovi Karnišovi, prezidentovi občianskeho združenia Amos, ktorý spolu s poľskými priateľmi, najmä s Ryszardom Krukom, predsedom Spolku priateľov Almanachu Muszyny, už roky kultivujú spoločné dedičstvo a prostredníctvom štipendií podporujú mladých Slovákov a Poliakov.
Ktovie, možno niektorý z nich dosiahne slávu Andyho Warhola. Notabene, pred vchodom do Múzea moderného umenia v Medzilaborciach stojí umelecky vystavený malý poľský Fiat (a veľké umenie).
PS: Keď som sa prechádzal po nádhernom historickom centre Rzeszowa, započul som ako istý umelec vystupuje v miestnom bare H2O. V jeho, ani vo fľaškách publika nebola len voda. Spieval po slovensky a poľsky. Trochu obscénne, ale fajn.
