Slovensko je „rajom" pre diplomata z Poľska, nakoľko Poľsko je dôležité pre Slovensko a Slovensko je dôležité pre Poľsko. Aj cesta do rodnej krajiny (do Varšavy z Bratislavy) je krátka, trvá len šesť hodín autom pokiaľ idete cez Česko. Priama cesta cez Žilinu a Bielsko-Biała trvá o hodinu dlhšie (to sa musí zmeniť, prečo - zlepšeniu cestného prepojenia - venujem veľa času). A po tretie, existujú tu prirodzené sympatie medzi obidvoma národmi. Slováci sú jednými z najobľúbenejších cudzincov v Poľsku. Mimochodom priznávam, že keď píšem slovo „cudzinec", tak sa mi ten výraz na vás hodí oveľa menej, ako na zástupcov iných krajín.
Budete sa čudovať, ale pre mňa, ako rodáka z Varšavy - z „plochej ako stredoveká Zem" mazovieckej oblasti, je najväčším rozdielom rôznorodosť územia. Obdivujem malebnosť vašej krajiny a pri každej ceste na sever či východ som ňou očarený. Netreba chodiť ani ďaleko. S manželkou máme v Modre svoju obľúbenú reštauráciu, je tam výborná kuchyňa, napr. výborná divina a samozrejme s vašim vínom. V okolí Modry by sme mohli ostať bývať natrvalo.
Inak povedané: Slovenská republika je pre poľského (a nielen) diplomata ako atraktívne dievča na vydaj: mladá, krásna a s venom.
Po mentálnej stránke vidím na Slovensku veľa z toho, čo sa deje aj v Poľsku. Nejakú zmes pýchy a komplexov. Také načúvanie, čo o nás hovoria a čo si myslia. Niekedy chýba viera vo vlastnú silu a docenenie vlastných úspechov. A postačí len predstaviť si, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi: keby nám vtedy niekto povedal, že budeme politicky a ekonomicky tu, kde sme teraz, tak by sme to brali všetkými desiatimi.
V istom zmysle sme „obeťami" vlastného úspechu. Úroveň ambícií našich spoločností rastie, a s nimi aj očakávania od tých, čo nám vládnu. Čo však neznamená, že by sme ich nemali kritizovať. Práve naopak. Sú také oblasti, ako je zdravotníctvo, či vzdelávanie - základné veci pre všetkých - kde máme ešte čo doháňať. Ale napr. reforma školstva je ťažká vec, pretože samotné akademické a učiteľské prostredie „je zahrabané" vo svojich skostnatených pozíciách. Kľúčom je postupné zvyšovanie platov učiteľom do 1,5 násobku priemernej mzdy. Potom budeme môcť povedať, že sa blížime k fínskemu modelu.
Súčasne ma irituje „poúčanie" zo západnej časti Európy, čo sa týka štandardov demokracie v strednej Európe, korupcie, klimatickej politiky, daňového dumpingu. Máme veľa príkladov rovnakých boľačiek všade v Európe, že takým politikom a expertom ochotne venujem slová bývalého prezidenta Francúzska o „príležitosti sedieť ticho". Inými slovami, neakceptujem tézy, že máme inú úroveň demokracie v rôznych častiach Európy. Avšak myslím si, že najlepší model občianskeho spoločenstva bol vytvorený v severnej časti Európy, kde som býval dosť dlho. Jedná sa mi predovšetkým o to, aby sa na úrovni miestnych samospráv mohli ľudia podieľať na rozhodovaní o vlastných záležitostiach. A o presvedčenie, že to od nás záleží, ako v našej obci pracuje polícia, školskí funkcionári, a aká je úroveň služieb miestnych samospráv, ako aj obyčajná zodpovednosť za to, čo má každý robiť, v tom aj finančná disciplína. Boli sme za verejné financie zodpovední tak, ako za svoje. Asi je len málo takých ľudí, ktorí by chceli žiť na úkor svojich vnukov.
Myslím si, že keď minister Sikorski opakuje - často - že sme čoraz viacej „severní", jedná sa mu práve o to.
Klímu nám to v srdci Európy neochladí. Naopak bude tĺcť silnejšie a hlasnejšie.
Navštívte aj: Webová stránka Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave
Pridajte sa k nám: Stránka Veľvyslanectva Poľskej republiky v SR na Facebooku
