Už to je pre väčšinu Poliakov a Slovákov satisfakcia. Viem však, viem - skupina nespokojencov začne reptať: že ekológia, že korupcia.*
Chcel by som aj - diplomaticky - napísať , že takýmto výhradám rozumiem. Ale nie, nerozumiem.
To znamená, že môžem pochopiť, ak niekto nemá rád veľké podujatia, davy, pozornosť sveta. Ale to je niečo iné.
Organizácia olympijských hier nie je povinnosť. Je to privilégium, ktoré si treba zaslúžiť. Na oplátku sa získa miesto v histórii ako takej, a nielen v rámci olympijského prostredia. Bez veľkých podujatí nemôžu byť hrdinovia. Bez hrdinov emócie. Bez spoločných emócií by neboli veľké národy. Veľké nie čo do počtu obyvateľov, ale takých obyvateľov, na ktorých Fíni hovoria „sisu", teda „veľkých" čo sa týka výdrže, statočnosti a túžby po víťazstve.
Preto právo na organizovanie získavajú len tí, ktorí ich dokážu pripraviť. A ja nemám pochybnosti, že Poľsko a Slovensko to dokážu. Že spoločne olympiádu dokážeme pripraviť. A samozrejme šetrne a priaznivo voči prostrediu.
Škoda, že hokejový turnaj sa nebude môcť odohrať na Slovensku. Ale lepšie, keď sa uskutoční 100 a nie tisícky km od slovenskej hranice. A následníci Veroniky Velez - Zuzulovej budú môcť získať medaily na rodnom Chopku. Poľsko bez Slovenska olympijské hry nezorganizuje.
Predložili sme kandidatúru. MOV rozhodne v júli 2015. Konkurencia bude silná, môže to byť Alma-Ata, Ľvov, Mníchov, Oslo alebo Sofia. Tu bude dôležitá celospoločenská podpora vlastných kandidatúr.
Nenechajme si ujsť túto historickú šancu. Chcieť znamená môcť!
* Vyúčtovanie OH 2006 v talianskom Turíne ukázalo, že olympijské hry je možné zorganizovať aj bez extrémnych nákladov.
Navštívte aj: Webová stránka Veľvyslanectva Poľskej republiky v Bratislave
Pridajte sa k nám: Stránka Veľvyslanectva Poľskej republiky v SR na Facebooku
