V poslednom období celkom často počúvame dva názory, kde si jeden zastáva, že je všetko v poriadku a druhý predkladá dôkazy, ako sa v regiónoch Slovenska veľa kradne. Kde je teda pravda?
Jednotlivé konsolidačné balíky prijaté k dnešnému dňu mali rôzne opatrenia, ktoré sa dotkli nielen samotných firiem, ale aj nás, bežných občanov. Najhoršie sú opatrenia, ktoré zasiahli firmy, pretože je samozrejmé a logické, že oni svoje nechcene zvýšené výdavky musia premostiť do cien, ktoré platíme my, zákazníci, respektíve my, všetci ostatní. Na vine nie je len samotná transakčná daň, ktorá rozhodne nezabezpečila silno sľubované lacnejšie potraviny (neklamme si, naozaj nie sú lacnejšie, aj keď v posledných týždňoch zaznamenávam „bitku“ dvoch supermarketoch, že majú bezkonkurenčne nižšie ceny, ale som presvedčená, že od nového roka v rovnakej cene produkty neostanú – je to nereálne), ale najmä zvýšenie sumy škody pri krádeži z 266€ na 700€.
Aby sme sa správne pochopili, úplne znenie minulého § 125 ods. 1 Trestného zákona bolo:
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Znenie dnes:
Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Ja rozhodne nie som voličom koalície a musím vám položiť rečnícku otázku – „Komu tým jako prospejete?“
Politici si zarábajú nadpriemerne, oproti bežnému občanovi Slovenska. Ich známi netrpia finančnými krízami, tak prečo? Jediná odpoveď, ktorá mi momentálne pri písaní tohto blogu napadá je, že už naozaj chcú úplne zničiť podnikateľov, ktorí sú najviac potrební pre prospešnú ekonomiku Slovenska. Žeby dôvodom na túto nenávisť je nie tak dávne (rok 2018) zastrašenie Fica, ktoré spôsobilo jeho demisiu? Mám silný pocit, že tomu tak je. Myslím si, že je to pomsta, ktorá neviem kam má finálne prísť, avšak je dosť krutá.
Totižto toto opatrenie najviac finančne zasahuje podnikateľov, ale doplácame naňho aj my, zákazníci, či bežní občania. Ako? Jednoduchými a jasnými príkladmi sú:
- menej pracovných pozícií, resp. prepúšťanie – výrazne nižšie financie na platy vedú k prepúšťaniu
- vyššie ceny produktov – takzvaný shrinkage (z angličtiny, po slovensky to znamená odpis ukradnutého, resp. chýbajúceho produktu, produktov) zaručuje, že podnikateľ na splatenie svojich nákladov je nútení zvýšiť ceny produktov, či služieb aby prežil
- bezpečnostné prvky doslova všade a na všetkom – nepríjemné opatrenie, ktoré obmedzuje nie len predajcov, ale aj nás, zákazníkov – kávy sú uzamknuté „hadími“ bezpečnostnými prvkami, maslá majú rôzne neviditeľné nálepky, ktoré na bezpečnostných bránach pípajú, poprípade pre mňa extrém – pozamykané bundy zámkami na bicykle.
Je pre mňa nepochopiteľné, ako môže niekto tvrdiť, že toto sa nedeje, že politici z opozície si fotky, ktoré prezentujú „narafičia“, aby spôsobovali drámu. Neuveriteľné. Aj keď, keď sa zamyslím, a chodila by som nakupovať do najdrahších potravín, poprípade by som mala človeka na nákupy alebo by som si ich objednávala s doručením domov, áno, tiež by mi to prišlo ako z filmu. Avšak, je to krutá realita. Kradne sa všade a všetko, pretože ľudia sú zúfalí.
Znie vám to, že sa zlodejov zastávam? Istým spôsobom áno. Priznám sa, pracujem v jednom nemenovanom obchode a vidím, že zlodejmi sa stali aj ľudia, ktorí by vám pred pár rokmi dali ruku do ohňa, že by si niečo také v živote nedovolili. Kradnú už nie len ľudia závislí na drogách, ľudia bez domova, ale už aj rodičia, rodiny a aj deti. Mnoho krádeží u nás na obchode sú na objednávku. Čo to znamená? Zákazník osloví potencionálneho zlodeja, že má záujem o taký a taký tovar, zlodej mu ho ukradne a predá za výrazne nižšiu cenu. Je to výhra pre obe strany.
Spôsoby, ktoré si zlodeji vymysleli sú kreatívnejšie ako americké sci-fi filmy: namočenie bezpečnostného prvku do poháru (napríklad od kyslých uhoriek), odpaľovanie bezpečnostných prvkov v kabínkach, nabalenie do tašky z predajne a „útek“ na vlastnej elektrokolobežke, nahádzanie vecí do „špeciálnej“ tašky plnej alobalu... Znie vám to, že si to vymýšľam? Nie, to sú moje osobné skúsenosti... Názor na to si vytvorte sami.
Čo teda s tým? Ako krádeže obmedziť?
Najjednoduchšie riešenie je sprísnenie Trestného zákona. Dať jasne najavo, že pravidlá – zákony sú na to, aby sa dodržiavali. Existuje aj zložitejšie riešenie? Samozrejme, avšak je to názor s ružovými okuliarmi. Stačilo by, keby si vstúpime do svedomia každý z nás a budeme si navzájom príkladom. Nie raz som aj sama bola svedkom, kedy iní ľudia videli niečo protizákonné a ani sa nepohli, prečo? Strach. Všetci sa bojíme, avšak ja tomu úplne nerozumiem. Ja si stále myslím, že v každom z nás je aspoň kúsok dobra a cielené ublíženie nie je nikdy bez dôvodu. Teraz vám môže napadnúť otázka, čo ak nedostatok peňazí, respektíve krádež je tým dôvodom? No tak potom ste v kaši. Alebo aj nie, ak sa začneme všetci okolo seba rozhliadať a zaujímať sa o okolie. Koľkokrát ste mali pocit, že ste svedkom niečoho zlého? Verím, že aspoň raz určite. Aj ja, a viete čo som v tých situáciách spravila? Nič. Absolútne nič. Prišlo to však do bodu, kedy som si reálne uvedomila, že ak to neurobím ja, okolie to robiť určite nebude. Preto začnime sami sebou.
Základom je si priznať, ako to tu momentálne na Slovensku je. Kradne sa, veľa a s aroganciou. Chýba nám ľudskosť, ktorá by samozrejme mala prameniť aj od tých „tam hore“ (myslím politikov, nie bohov). Skúsme sa férovo zamyslieť nad tým, akú zásadnú zmenu môžeme spraviť. Napadá vám niečo? Mne – najbližšie voľby. Áno, verím, že vás už otravujú reči typu – nevoľte Fica, nevoľte Hlas, nevoľte SNS a podobne. Je to nesmierne otravné, verím vám, ale je to pravda. Podstatné je sa zamyslieť, kto s kým by mohol tvoriť budúcu koalíciu, pretože veľa strán, ktoré sľubujú zmenu sú práve tie, ktoré by mohli vládnuť len s tým istým, koho tu už máme a my chceme predsa zmenu...
