Do Karlštejnu som sa pohodlne dostal vlakom z pražského hlavného nádražia. Vlaky premávajú zhruba v hodinových intervaloch. Moji spolusediaci boli dvaja dôchodcovia, ktorí sa vybrali na nejaký jarmok, ktorý každoročne s obľubou navštevujú. A odtiaľ sa pôjdu prejsť, trošku turistiky sa im zachcelo. Počas cesty mi rozprávali zaujímavosti o okolitej krajine, cez ktorú sme prechádzali. Sťažovali sa aj na nedostatok vlahy. Tvrdili mi, že v tej dobe, už vyše mesiaca v Prahe nepršalo a zem je poriadne vysušená. Podobnú situáciu sme však mali a na mnohých miestach aj máme aj u nás. Keďže vyzerali byť zbehlí v turistických záležitostiach, spýtal som sa ich, či sa dá v okolí Karlštejnu ísť ešte niekam prejsť. Pán sa rozhovoril a povedal mi o mieste zvanom lom Veľká Amerika. V Karlštejne podľa mojich predpokladov vystúpil najväčší objem turistov. Vyrútili sme sa z vlaku a ako jedna dlhá húsenica sme sa pobrali smerom ku hradu. Ja som sa nestihol naraňajkovať, preto som uvítal malý stánok s hot-dogmi neďaleko od stanice. Popri čakaní na párok mi pán rozprával o lomoch Veľká a Malá Amerika a odporúčal mi nevynechať tieto miesta a spraviť si výlet dlhší.
Na jednej bráničke som si všimol zaujímavé prevedenie zatvárania brány.
Kúsok od železničnej stanice sme míňali takýto domček pre železničiarov.
Cestou od železničnej stanice je potrebné prejsť cez most ponad rieku Berounka.
Na druhom brehu sa nachádza upravený bunker z 2. svetovej vojny. Pán, ktorý sa oň stará, vám ochotne spraví výklad a ukáže vnútorné priestory.
Pokračoval som ulicou nahor, až som sa dostal do miest, odkiaľ bol krásny pohľad na hrad, ku ktorému som sa blížil.
Cesta obcou vedie plynulo nahor, lemujú ju obchodíky so suvenírmi, reštaurácie a rôzne iné stánky. Z lokomotívy sa už šírila vôňa grilovaných klobás.
A ešte občerstvovacia stanica pre štvornohých turistov.
Lístky sa kupujú na nádvorí, kde už boli sústredení turisti, čakajúci na prehliadku. Tu prišlo na mňa sklamanie. Na výber boli tri rôzne prehliadkové okruhy.
I. Základný okruh (190 Kč)
II. Exkluzívny okruh - Posvätné priestory vrátane kaplnky sv. Kríža (500 Kč)
III. Vyhliadkový okruh (150 Kč)
Tento systém okruhov ma nepotešil. Exkluzívny okruh ma nezaujal, no prial som si vidieť všetky ostatné dostupné priestory hradu, vrátane veží a s tým spojeného výhľadu na okolitú krajinu. Preto som si najprv pri okienku zistil, či základný okruh zahŕňa aj výstup do veží. Nezahŕňa. Vybral som si teda kúpil základný okruh s tým, že možno predsa sa len dostaneme do nejakého priestoru, odkiaľ bude dobrý výhľad a ak budem mať chuť na ďalšiu, kratšiu vyhliadkovú prehliadku, zakúpim si aj tento druh vstupu.
Naša sprievodkyňa rozprávala veľmi zaujímavo a aj celá skupina návštevníkov bola relatívne dobre zložená, pretože ľudia pozorne počúvali a niekoľkokrát dávali aj doplňujúce otázky, keď sa chceli dozvedieť viac. Tlačil nás však čas a druhá skupinka, ktorá nám počas celej prehliadky dýchala na päty.
Hrad Karlštejn bol kedysi prezývaný aj Karlův Týn. Jeho zakladateľom je cisár Karol IV., "otec vlasti". Hrad mal od počiatku (1348) slúžiť ako reprezentačné sídlo a bezpečné úložisko pre ríšske korunovačné klenoty a zbierky svätých relikvíí. Dokončený bol v roku 1368, kedy bola vysvätená kaplnka sv. Kríža vo Veľkej veži. Najposvätnejšie miesto celého hradu. Hrad bol práve kvôli tomuto poslaniu chránený tak, že do veľkej veže sa dalo dostať len cez drevený mostík vedúci z inej časti hradu. Pri prípadnom obliehaní, stačilo mostík zbúrať a do veže sa nepriateľské vojská nedostali. A klenoty ostali v bezpečí.
Zreštaurovaná stredoveká bedňa s pôvodnym visiacim zámkom. Zámok doteraz funguje.
Posteľ Karola IV. Pre mňa už tradičný výklad o posteli, ktorý zahrňoval aj vysvetlenie, že zdanie toho, že posteľ je krátka, je naozaj len zdanie. Dosahuje štandardnú veľkosť, je to len optický klam, spôsobený visunutou hornou časťou.
Dvere do komnaty cisárovej manželky. V stredoveku bolo bežné, že muži nespávali v jednej miestnosti/posteli so ženami, pretože ženy boli považované za nečisté tvory. Cisár Karol IV. však chcel mať do komnát svojich manželiek rýchlu a hlavne nenápadnú cestu, preto tieto dvere pravdepodobne pamätajú množstvo jeho tajných návštev. Jedine, žeby to bola replika.
V predajni suvenírov mali televízor z ktorého sa práve ozývala známa melódia. Čuduj sa svete, bežal tam film Noc na Karlštejne (1973). Výstupu do veží som sa nedočkal, no záber na obec Karlštejn sa mi podaril spraviť z nasledujúceho miesta, tam kde môžete vidieť stojace osoby.
Na hrade sa v čase môjho odchodu začínala svadba. Prichádzala nevesta, ktorú som si odfotil, ale keďže ma nikto neplatí za to, aby som tu uverejňoval paparazzi zábery, tak si to nechám pre seba. Vyšiel som z hradu a tesne za hradnou bránou som zabočil doľava. Viedla tadiaľ cestička smerom nadol. Nebolo to náhodné rozhodnutie, riadil som sa inštrukciami predajcu hot-dogov. Potom, ako som vyšiel z lesa na asfaltovú cestu, vybral som sa rovno za nosom, až kým som nenatrafil na Reštauraci a penzion Pod Dračí skálou. Tam som si dokúpil vodu, lebo moje zásoby klesli do rizikových hodnôt a spýtal som sa čašníka na to, či idem správne k lomom.
Ďalšia zastávka a poznávací bod, že som správne, bol Dub o dvou bratří, miesto popísané čašníkom ako môj neomylný orientačný bod pri pátraní po amerických lomoch.
Celú trasu mi okrem klasických turistických značiek lemovali aj žlté pásy s nápisom Běhej lesy. Práve v ten deň totiž na tejto trase prebiehali amatérske preteky pod značkou Běhej lesy. Je to bežecký seriál, ktorý zahŕňa 8 jednotlivých pretekov v atraktívnych a rozmanitých lokalitách ako je napríklad Karštejn a vápencové lomy, lednicko-valtický areál či Vysočina. Samotných bežcov som nestretol, namiesto nich ma míňali početné skupiny rekreačných cyklistov.
Trasa bola veľmi dobre značkovaná.
Lúky v tom čase zdobili biele hlavičky odkvitajúcich púpav. A to len z tejto fotky vyzerá, že som tam bol sám. Na prechádzke bolo množstvo ľudí.
Najprv som dorazil ku lomu Malá Amerika. Tento lom je dosť zarastený z každej strany. Lepšia fotka sa u mňa nenájde. Nemám ambície kvôli fotke balansovať nad okrajom nejakej hlbokej jamy.
Na malej čistinke sa nachádza aj informačná tabuľa a pod ňou zbierka odpadkov.
Od tohto menšieho vápencového lomu som sa vybral podľa značiek k ďalšiemu. Obišiel som najznámejší lom Veľká Amerika a ocitol som sa pri Mexiku. Miestni ho tiež volajú aj Trestanecký lom.
Pri Mexiku som sa začal na moment obávať. Začul som nejaký podozrivý šum a prvé, čo ma napadlo, že tu niekde v mojej tesnej blízkosti je včelí roj. Túto teóriu podporilo ešte aj zdesené vykríknutie turistky kráčajúcej za mnou. Muselo prejsť až niekoľko minút, kým som už na inom mieste, kde som nič nepočul a cítil som sa v bezpečí, vzhliadol na oblohe letiaci dron. Pobral som sa smerom k lomu Veľká Amerika, ktorý som obišiel.
Veľká Amerika je prezývaná aj ako český Grand Canyon. Všetko sú to vápencové lomy, prepojené podzemnými štôlami. Najväčší a najobdivovanejší je práve lom Veľká Amerika. Jeho dĺžka je zhruba 800 metrov, šírka 200 metrov, a hĺbka až 100 metrov. Aj keď sú tieto lomy vyhľadávanou turistickou atrakciou a miestom na príjemnú prechádzku/turistiku, priestor okolo nich je ohraničený lanami a nápismi "Len na vlastnú zodpovednosť" respektíve, "Vstup zakázaný". Ako vidno aj podľa fotiek, steny sú strmé a netreba zabúdať na bezpečnosť a pud sebazáchovy. Prešiel som na druhú stranu lomu.
Prefíkaný "turista" si na tomto vyhliadkovom bode schoval prázdnu PET fľašku.
Vrátil som sa späť do Karlštejnu, dal som si neskorý obed a pobral sa na vlak. Dnes som článok začal železničnou témou, ktorá sa zľahka ťahala jeho začiatkom a preto ho na rovnakej vlne aj ukončím.
