Táto značka sa nachádza na začiatku dediny, pri autobusovej zastávke.
Tu sa končí dedina a začína stúpanie. A presne tu sme rozmýšľali, či na dnes tej prechádzky už nebolo dosť.
Začiatok stúpania hore lúkou.
Neskôr natrafíte aj na takúto pomôcku, ktorú určite oceníte.
Tabuľa Vám oznámi, kde sa práve nachádzate.
Cesta hore je trochu strmšia, ale zato netrvá príliš dlho a ste na mieste. Celá trasa je veľmi dobre značkovaná.
Stretli sme aj pôvodných lesných obyvateľov. Tento jedinec ochotne zapózoval.
Machom a malými kvietkami obrastená skala. A nie, nie je to tá katova.
A už sme hore. Výhľad na Veľkú Fatru.
A tu vidno zopár dedín v Turčianskej kotline.
K tomuto miestu sa viaže aj legenda o zakliatej panne. Vraj ju tam zaklial pán Sklabinského hradu, keď si ho nechcela vziať za manžela. A vraj je tam zakliata dodnes a čaká na švárneho mládenca, ktorý ju oslobodí. Raz za sto rokov vyriekne „Vysloboď“ a keď ju ten mládenec začuje, tak ju môže oslobodiť. Ja som tam zatiaľ nič nepočul. Ale to bude asi tým, že chodím na turistiku triezvy.
A keby ste chceli vidieť, kde ste to vlastne boli, tak si môžete prechádzku predĺžiť a vybrať sa do Kantorskej doliny, aby ste videli Katovu skalu zospodu. Na konci doliny sa nachádza pamätník SNP.
Výlet to bol pekný. A vrece na odpad ostalo prázdne.
