si idem nájsť niečo na jedenie. Po trištvrte hodine chodenia po okolí nachádzam zopár reštaurácií nasledujúcich za sebou. Obzerám si menu a cenníky. Nakoniec zastanem pred skromnou reštauráciou. Chodia tu skôr domáci ako turisti. Ceny sú tak akurát. Menu je síce aj v angličtine, ale veľa jedál je pomenovaných podľa miestneho názvu, čiže neviem, čo to môže byť. Pri niektorých sú obrázky. Príde ku mne majiteľ. Nie je tu žiadny iný zamestnanec. Teda okrem kuchára, ten je v kuchyni. Ukážem na prvé jedlo a pýtam sa, čo to je. Ryža a kúsky kuraťa. Ukážem na ďalšie jedlo a pýtam sa tú istú otázku. Chvíľu rozmýšľa čo mi povie.
„Bravčové?“ pýtam sa ja a hneď ako to vyslovím ma napadne, že som blbec. Veď ja som ho práve urazil. Pozriem naňho, on sa pozerá na mňa. Chvíľa ticha. Potom mi vysvetlí, čo obsahuje to jedlo. Ani som ho príliš nevnímal, spytoval som si svedomie. Objednám si tú ryžu s kuraťom. Odíde do kuchyne. O pár minút mi to donesie. Je to zaujímavo podávané. Kúsky kuraťa sú prikryté pod ryžou. Celé to tvorí takú kupolu. Tak ju zbúram a vytiahnem kúsky mäsa. Nie je to vykostené. Sú to nasekané kúsky aj s kosťami. A pikantné. Počas jedenia sa mi tlačia slzy do očí a sople z nosa. Všimne si ma majiteľ. Usmieva sa na mňa. Za chvíľu fúkam do obrúskov zase. Ešteže ich majú na stole dosť. Zrazu sa pri mne objaví majiteľ. Áno, ako ste čakali prišiel si vybaviť účty za tú urážku. Alebo nie ? Doniesol plný tanier ryže. Polovicu mi príborovým nožíkom zhrnul na môj tanier a pýta sa ma, či to bude stačiť. Vraví ,že ryže nie je pálivá. Prikývnem, že to stačí. Ďakujem. Ledva to celé zjem, s tou ryžou navyše to bola poriadna porcia. Odfúknem si, chvíľu posedím. Kývnem mu, že chcem zaplatiť. Donesie mi účet. Dávam mu peniaze navyše za tú ryžu. Nechce o tom ani počuť.
„Ospravedlňujem sa, že som neupozornil, že je to pálivé,“ hovorí mi on.
„Nemusíte sa ospravedlňovať. Ja mam rád pálivé, ale toto bolo moc. Nie je to vaša chyba,“ hovorím mu ja.
„Mal som Vás upozorniť,“ sype si popol na hlavu.
„Nie, je to v poriadku. Jedlo mi chutilo, ďakujem za tú ryžu navyše. Dám Vám za ňu peniaze.“
„Nie to je v poriadku. Ryža zadarmo,“ odmieta peniaze a usmieva sa.
„Tak veľmi pekne ďakujem. Prajem pekný deň,“ lúčim sa a odchádzam.
Mám v sebe zmiešané pocity. Na jednej strane ma žerie, že som sa preriekol o bravčovom mäse, na druhej strane ma pri srdci hreje správanie sa majiteľa aj napriek tomu. Akoby sa nič nestalo. Mrzí ma, že som sa mu neospravedlnil, ale najprv som stratil reč a neskôr, som to už nechcel rozpitvávať. Napriek tomu, mi sám od seba doniesol ryžu, keď videl že, to pálivé kura nedávam a po celý čas sa správal úctivo a priateľsky.
Vrátim sa ku stanovisku taxíkov. A ide sa ku najkrajšej mešite. A poviem Vám pravdu. Tá ma dala do kolien.
