Nikto z partie neprišiel naprázdno a tak sme sa hneď na parkovisku hostili moravskými koláčmi s tvarohom a lekvárom. Boli výborné a aj vďaka nim sa nám lepšie kráčalo. Ostatné dobroty sme si zobrali so sebou hore, netreba sa hneď na začiatku prejesť. Na parkovisku sa rozcvičovali dvaja mladí bežci. Dohodli sme sa, že im dáme náskok a až neskôr pod vrcholom ich dobehneme. Kamarát im to zakričal. Smiali sa, asi ich to pobavilo.
Takto to vyzeralo na Kľaku, keď sme našu túru začínali.
Prvé obzretie sa späť. Dole parkovisko, nad ním lanovka a zjazdovka.
Intenzívne dažde v posledných dňoch spôsobili, že cesta bola poriadne rozblatená. Naťahané drevo vedľa smerovníka.
Prvý smerovník vedľa naťahaného dreva. Snažili sme kamarátku presvedčiť, že výstup bude trvať štyri hodiny. Tento smerovník môj plán prekazil.
Vyššie v lese sme museli prejsť cez Zlatú bránu. Blatom sme sa brodili takmer celý výstup. Niektoré úseky boli na kašu. Nemožno sa čudovať, že sme sa ku autu vrátili ako divé prasiatka. Hlavne ja.
Upozornenie na preloženie turistickej trasy.
Pravdepodobne najstrmší úsek celej trasy.
Priblížili sme sa k nášmu cieľu. Tie mraky už nevyzerajú tak hrozivo ako z parkoviska.
Dobová fotka pôvodnej chaty z roku 1947 pripevnená na skale.
Tesne pod vrcholom. Po nami sa nachádza Fačkovské sedlo. Tu sme stretli bežcov vracajúcich sa dole. Nezabudli sme ich podpichnúť, že kde sa toľko zdržali.
Opustený kríž na vrchole. Hore sme pojedli hrozno, bábovku a sladkosti, poobzerali sa na každú svetovú stranu, kam naše oči dovideli. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a radšej sme sa pobrali dole, lebo fúkal studený vietor a začínala nám byť zima.
Výhľady do okolia.
Rajecká dolina.
Cestou dole sme sa hrali hru. Najstarší člen našej partie nám dával hádanky, ktorá je aká rastlina a my zvyšní sme hádali. Na objednávku dávam jednu fotku jesienky obyčajnej(colchicum autumnale). Práve mala návštevné hodiny.
Pri našom odchode to na vrchole vyzeralo takto.
