Času sme mali dosť a keď sme sa už nachádzali v blízkosti Rajeckej Lesnej, bola by škoda nespojiť tieto dve dedinky dokopy. Slovenský Betlehem je ozaj majstrovské dielo. Je dlhé 8,5 m, široké 2,5 m a vysoké 3 m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých sa polovica aj pohybuje. Klobúk dole pred majstrom rezbárom Jozefom Pekarom, ktorý toto prepracované dielo vytvoril. Fotografiou sa nedá zachytiť krása tohto diela, treba sa ísť pozrieť osobne a vidieť to na vlastné oči. Mne sa zo všetkých postáv najviac páčil medveď. A to by som si ho ani nebol všimol, keby ma naňho neupozornil bratranec.
„Videl si toho medveďa s partiou?“ spýtal sa ma.
„Akého medveďa? Kde ho vidíš?“ opýtal som sa ho pre zmenu ja.
„Tam je,“ ukázal mi prstom, „a za nimi pôjde ešte druhá partia.“
A vážne to tak bolo. Tá druhá partia sa mi páčila najviac. Medveď si niesol v labách ovcu, za ním bežal pes a za psom valach. Fandím tomu macovi, dúfam, že im bude vládať utekať stále.
Malá ukážka z Betlehemu.
Na poschodí sa nachádza malé múzeum. Mňa tam napríklad upútal tento bicykel.
A táto drevorezba.
Vedľa expozície Slovenského Betlehemu sa nachádza kostol Narodenia Panny Márie.
V kostole sa nachádzajú pekne zdobené mozaikové okná.
Drevená socha pred kostolom.
Čičmany
Po krátkej návšteve Rajeckej Lesnej sme sa vybrali do hlavného cieľa nášho výletu, do Čičmian. Obec je obklopená Strážovskými vrchmi a nachádza sa tak trochu mimo civilizácie. Je to najvyššie položená dedina v Žilinskom okrese a je známa vďaka svojim unikátnym maľovaným dreveniciam. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Dve drevenice sú vo vlastníctve Považského múzea a dnes sú v nich expozície. Nachádzajú sa v nich dobové predmety zo života obyčajných Slovákov. Jedna z nich nesie názov Radenov dom a je to veľký dvojpodlažný dom. Druhá je označená iba číslom 42.
Jeden z domov, ktoré sa mi najviac páčili. Na dvore sa hrali deti a mladá žena metlou zametala chodník.
Ďalší môj obľúbený.
Radenov dom, kde sa nachádza múzeum. Je to najznámejší dom celej dediny.
Dom č. 42
O výzdobu domov sa v minulosti starali ženy. Maľovalo sa vápnom a používali jednotné vzory. Vraj sa predbiehali, ktorá bude mať krajšie vymaľované. Aj teraz sa susedia na dedinách i v mestách predbiehajú. Len sa zmenili činnosti v ktorých súťažia. Teraz je dôležitejšie kto bude mať väčšie a drahšie auto pred domom, kto pôjde na drahšiu dovolenku, ale vlastne to je už iná téma.
Zo všetkých symbolov sa mi najviac páčia tieto tvory.
Čičmianske srdce.
Kolovrátok v okne.
Muškáty.
Aj ručná pumpa na vodu sa dá vymaľovať po čičmiansky.
Pri prechádzaní uličkami som rozmýšľal, ako sa cítia ľudia, ktorí tu bývajú, keď vidia toľko turistov, ktorí si obzerajú a fotografujú ich domy. Pri jednej z dreveníc som si hľadal dobré miesto na fotografovanie a potom som si všimol na verande za sklom domácu pani. Čítala si noviny. Asi si človek musí na to zvyknúť, že všetky bežné činnosti v jeho vlastnom dome môžu byť zaznamenané na stovkách cudzích fotoaparátov.
Kaštieľ je po rekonštrukcii a slúži ako penzión a reštaurácia.
Z obce sa dá vyraziť do okolitých Strážovských vrchov na rôzne túry. Ale to až pri ďalšej návšteve.
