Johaness, alias Jojo síce má za najlepšieho kamaráta Adolfa Hitlera, ale nutno poznamenať, že je to priateľ imaginárny. Jojo sa na začiatku filmu teší do letného tábora Hitlerjugend, kde sa pod dozorom skúsených nacistov naučí množstvo podstatných znalostí do života. Napríklad ako správne heilovať, hádzať granáty, niečo odpáliť, zamaskovať sa a ďalšie dôležité znalosti, bez ktorých sa mladý nacista nemôže zaobísť. A po tvrdom výcviku si zaslúžia aj oddych a zábavu pri pálení kníh. A za týchto okolností sa Jojo snaží popasovať aj s osobnými problémami, medzi ktorými vyniká strata otca a komplikovanosť viazania šnúrok na topánkach.
Novozélandský Režisér Taika Waititi sa podujal natočiť smutno-veselú satiru na nacistické Nemecko prostredníctvom pohľadu sfanatizovaného chlapca, ktorého hlavný životný cieľ je byť dobrý nacista. Trailer ma zaujal na prvé pozretie a preto som sa do kina tešil už dlhodobo. Očakával som poriadnu nálož vtipov na nacistický účet. Pravdu povediac, v tomto ohľade som ostal v priebehu filmu mierne zaskočený, ale netrvalo to dlho. Rýchlo som sa naladil na tón filmu a nechal sa do neho vtiahnuť.
Jojo má okrem Adolfa ešte aj ďalších blízkych ľudí. Rovnako starý kamarát Yorki je jeho druhý najlepší kamoš. Mohol by byť prvý, ale to by musel byť Adolf, samozrejme. A takisto má priateľský vzťah aj so svojou mamou, ktorú hrá Scarlett Johansson. Tá dokázala na relatívne malom priestore výborne manévrovať a v konečnom dôsledku to dotiahla až na Oscara za vedľajšiu úlohu, čo je jej druhá nominácia na sošku v aktuálnom ročníku. Tú prvú má za hlavnú úlohu v nekompromisne tragickej štúdii rozvodu - Manželskej histórii. A keď sme už spomenuli Oscarov, tak okrem Scarlett získal film ďalších 5 nominácií, vrátane tej najcennejšej na najlepší film. Jedno ocenenie si však film už odniesol. V Toronte získal cenu divákov.
Scény malého Joja s mamou sú plné láskavého humoru. Ona trpí synove potešenie z obliekania si smiešnej uniformy a držania palcov Adolfovi, on sa teší, že môže ríši pomáhať s vylepovaním plagátov, či zbieraním železa. Ona sa mu snaží nenápadne ukázať, že od vojny existuje x lepších potešení a skúša to napríklad aj tancom. On zatiaľ rieši dilemu, ako vlastne spoznať Žida a čo robiť, keby na nejakého náhodou natrafil. Preto študuje a zisťuje ako spoľahlivo identifikovať Žida, aj vtedy keď nespí hore hlavou ako netopier alebo nekladie vajíčka v nore. Raz však s mamou na ulici natrafia na obesených ľudí, ktorí sa previnili tým, že nedržali palce správnej strane. A malý Jojo taký rozhodne nechce byť. Na neho sa Adolf môže spoľahnúť!
Z hercov, okrem spomínanej Scarlett Johansson, excelovali v podstate všetci hlavní protagonisti. Režisér Taika Waititi si zahral mierne pojašeného Adolfa Hitlera, imaginárneho to priateľa hlavného hrdinu Joja. Okrem výborných pojašených scénok a hlášok, je už len fakt, že Waititi je židovsko-maorského pôvodu dokonalým zosmiešnením samotného vodcu. T. Waititi sa k tejto negatívnej postave svetových dejín vyjadril nasledovne: "Ten chlap bol obrovský čurák".
Ďalšiu zaujímavú postavu hrá Sam Rockwell. To je - aspoň pre mňa - typ herca, ktorého človek už niekde videl, ale nevie kde, a nespája sa mu so žiadnou konkrétnou postavou. Vedľajšiu postavu dôstojníka z detského tábora však zvládol na výbornú a je možné, že od teraz si ho budem pamätať práve kvôli tejto úlohe.
No a nakoniec ten, ktorý tomu všetkému kraľuje. Samotný Jojo, ktorého si zahral Roman Griffin Davis. Kasting sa vydaril na výbornú a chlapcovi sedí úloha malého sfanatizovaného nácka ako uliata. Takýto parádny štart hereckej kariéry by si želalo asi mnoho detí. Obecne sú postavy vo filme rozdelené do troch skupín. V prvej sú uvedomelé postavy o počte dva kusy, kam patrí Jojova mama. Druhou skupinou sú dvaja fanatici, Adolf a Jojo. A treťou skupinou sú tupci (niektorí to predstierajú) a tu patria predstavitelia nacistov.
Film sa od bláznivého začiatku postupne preklopí do vážnejšej formy. Režisér divákov a malého Joja núti zamýšľať sa. Splní sa mame sen o tom, že antisemtizmus nie je ideálny koníček pre 10-ročného chlapca a podarí sa Jojovi vymaniť zo svojich predstáv o svete, alebo ostane tým istým náckom? Ako dopadne hľadanie skutočných hodnôt a skutočného priateľstva malého chlapca, vyrastajúceho v pohnutej dobe sa dozviete, keď sa na film Králiček Jojo vyberiete do kina.
Drsná nakladačka na účet náckov sa nakoniec nekonala v miere ako som očakával, namiesto toho som dostal omnoho väčší rozsah emocií, vďaka ktorým vyzerá nacizmus absurdne, aj bez priameho zosmiešňovania. Absurdné a smiešne je v tomto filme aj samotné heilovanie.
Králiček Jojo zároveň vyzerá veľmi dobre aj vizuálne. Kostýmy aj české lokácie sú vydarené. Žatec, Dolní Beřkovice, Lenešice a Úštěk, to všetko sú lokácie, kde sa film točil. Čechov poteší aj množstvo tamojších mien v záverečných titulkoch. Vojnové Nemecko vyzerá farebne, pohodovo, až detsky pekne. Akoby ani žiadna vojna nezúrila. Keby kde tu neviseli svastiky a plagáty. A keď budem chcieť vidieť poriadne nakopané zadky nacistov, tak si pustím Tarantinových Nehanebných bastardov.
Má tento film pre divákov nejaký odkaz? Ja si myslím, že áno. A znieť by mohol aj takto. Život je krásny. Aj keď nie je jednoduchý. A všetko môže byť ešte náročnejšie, keď chcete byť poriadnym náckom v dobe, keď sa to už nehodí. Preto je lepšie nekomplikovať si život nezmyselnými ideológiami a namiesto toho hľadať lásku. A žiť v nej.
Hodnotenie: 9/10
