Zároveň s touto akciou sa v rovnaký deň, a aj súbežne v poobedných hodinách uskutočnili oslavy SNP v obci Sklabiňa. Ťažko zhodnotiť či si dve akcie v jeden deň viac ublížili, alebo pomohli, ale počul som aj hlasy ľudí, ktorí sa najprv zúčastnili osláv v dedine a potom prišli pozrieť aj na hrad.
Tento ročník Sklabinských hradných slávností sa niesol v duchu osláv 20. výročia OZ Donjon, ktoré má v užívaní hospodársku budovu v predhradí. Počas prebiehajúceho leta sa im podarilo zastrešiť chýbajúci zvyšok budovy a tým spojiť ľavú časť budovy s pravou. V tomto novovzniknutom prekrytom priestore sa počas slávností nachádzala výstava historických úžitkových predmetov, vozov, nástrojov. Špeciálne pre túto udalosť boli v jednotlivých oknách budovy, od pohľadu z doliny, vyvesené vlajky s erbami desiatich niekdajších hradných pánov.
O hlavný program slávností, sa tak ako minulý rok, postarala spoločnosť Fringia, zaoberajúca sa obnovou a rekonštrukciou historických bojových umení a tancov, ktorá pre potrebu tejto slávnosti naštudovala tri výpravné scény z dejín hradu a jeho majiteľov Révayovcov zo 17. storočia, ktoré na seba historicky nadväzujú.
Po delostreleckej salve o 13. hodine, ktorá zahájila slávnosť, nasledovalo predstavenie"Daniel Révay - temná história rodu“, ktoré vypovedalo príbeh turčianskeho župana a jeho cestu na popravisko. Ďalšou scénou bola "Imrich Révay - kuruci prichádzajú", z obdobia, keď na hrad zaútočili Thökölyho povstalci v roku 1679. Posledný blok priniesol príbeh „Imrich Thököly - sen o korune“, ktorý bol rozprávaním o nenaplnenej túžbe po moci a zmarených snoch kežmarského grófa stať sa kráľom.
Pomedzi tento hlavný program spoločnosti Fringia predniesol predseda OZ Donjon príhovor k 20. výročiu vzniku tohto občianskeho združenia. Návštevníci sa mohli zúčastniť kurzu historického tanca a takisto sa uskutočnila i hromadná komentovaná prehliadka hradu pre všetkých záujemcov.
A na hrade nič nového.
