Na začiatok musím napísať to, že rovnaký súhrn pozitívnych zážitkov som spísal aj na konci minulého roka. Použijem otrepanú frázu "ako ten čas letí" a opäť tu máme Vianoce, koniec roka a aj moje druhé osobné, symbolické uzavretie roku na blogu SME. Čo sa oproti minulému roku zmenilo? Mnohé i málo. Ako si budete môcť prečítať v nasledujúcich riadkoch, tých pozitívnych udalostí bolo o čosi menej ako v minulom roku. Viem aj definovať dôvod, prečo tomu tak je. Situácia v spoločnosti po vražde Jána a Martiny. Začal som sa viac zaujímať, o to čo sa deje v spoločnosti ako kedykoľvek predtým. A následne som nemohol ostať nečinný a začal som sa prejavovať tým spôsobom, aký mi je blízky, písaním ale i aktívnym prístupom k verejnému životu v Turci. Politická situácia na Slovensku sa mi nepáčila dlhodobo, ale ešte v roku 2017 by som napísal oslavný článok na to, ako sa tu máme dobre. Čo je pravda, ale príliš zovšeobecnená, týkajúca sa len časti obyvateľstva a určitých oblastí života. Tým, že som sa začal aktívnejšie zaujímať o neprávosti a svinstvá, ktoré sa dejú v našej krásnej krajine, som si do života pritiahol viac negatívnej energie, ako tomu bolo v minulosti. To znamená, že aj počet pozitívnych udalostí a príjemných stretnutí s ľuďmi s dobrým srdcom a myšlienkami bol menší, lebo som si ich aktívne nepriťahoval v určitých fázach roka svojim postojom k životu. Nemôžem však povedať, že som nestretol príjemných ľudí, no na druhej strane, mnohí z mojich starých známych sa ukázali ako zabednení vo svojej ulite a neschopní vnímať to, čo sa deje v spoločnosti.
***
Prvý príbeh sa odohral ešte v minulom roku, v priebehu vianočných sviatkov. Ráno som otvoril okno, aby som sa v izbe vymenil vzduch. Prešiel som cez dvere, ktoré som nechal otvorené, do druhej izby spraviť to isté. A v tej chvíli ako som vošiel do druhej izby, vletela mi dnu cez to otvorené okno sýkorka. Preletela izbou a dverami až do druhej izby, kde ma najprv odzadu prekvapila a potom sa schovala do závesu ako hanblivka. Otvoril som jej teda dvere na balkón, aby mohla vyletieť. Lenže jej sa z toho závesu príliš nechcelo. Musel som ho odhrnúť a zrušiť jej skrýšu, a až vtedy pochopila, že bude lepšie, keď svoju návštevu ukončí a vyletí von. Neviem prečo ma prišla navštíviť, možno sa chcela poďakovať za to, že ju kŕmime. Možno chcela vidieť zblízka človeka, ktorý jej sype dobroty do krmítka. Možno chcela vidieť, ako máme dnu zariadené, aby sa mohla inšpirovať vo svojom hniezde. Netuším akú mala motiváciu na túto rannú návštevu, iba viem, že ma to celkom potešilo a spríjemnilo mi to ráno. Tak ako neviem prečo mi vletela sýkorka do izby, takisto neviem prečo to sem píšem, ani neviem pointu. Dúfam, že Vás to neodradí od čítania ďalších príbehov.
***
14.február 2018. Na tento deň vyšla v končiacom sa roku Popolcová streda. A okrem nej aj zaujímavá športová kombinácia. Počas februárových dní sa odohrávali zimné OH v Pjongčangu. A práve v túto stredu mali súťažiť naše lyžiarky Vlhová a Velez-Zuzulová, biatlonistky, hokejisti a večer už tradične ako každý rok začínala jarná časť Ligy majstrov. S mojím obľúbeným Realom Madrid. Kvôli zlému počasiu lyžiarske súťaže zrušili, takisto aj biatlon. Hokej sa odohral a naši reprezentanti porazili Olympijských športovcov z Ruska. Večer Real Madrid zvíťazil nad Parížom Saint-germain 3:1. Krásna streda. Aj napriek tomu som si večer hovoril, že aké by to bolo super, keby bol aj ten biatlon a Nasťa by vyhrala nejakú medailu (lyžovanie som sa nechystal pozerať, kvôli nočnej hodine). Zaspal som s pocitom spokojnosti po takomto športovom dni. Vo štvrtok Kuzminová vyhrala striebornú medailu v pretekoch na 15 km. To bola radosť. A večer, keď som rozmýšľal, čo pekné alebo zaujímavé som dnes zažil ma napadlo, že keby ten biatlon včera nezrušili, dnes by som nemal taký riadny dôvod na radosť. A takto bola tá radosť rozdelená do dvoch dní. Ja som bol nenásytný, v jeden deň som chcel až príliš veľa šťastia a na ďalší by mi neostalo nič, lebo žiadna lepšia udalosť sa neodohrala, no osud to zariadil tak, aby som mal dôvod na radosť obidva dni.
***
Najlepšie letné zážitky mi prinieslo dobrovoľníčenie na príprave hudobného festivalu. Aj keď si okolie o mne myslelo svoje, že už nie som sopliak, aby som niekde chodil robiť zadarmo a ešte k tomu dobrovoľne, mňa to nemohlo odradiť. A ukázalo sa, že vek nie je pri takýchto krásnych činnostiach podstatný, a určite nie je prekážkou. Všetko je to o nastavení. Spoznal som množstvo zaujímavých, inšpiratívnych ľudí. Vypočul si úžasný súkromný koncert v lese. Počas teplého letného večera a len pre dobrovoľníkov, ktorí pripravovali podujatie. Varil som s Maďarom a Nemkou guláš, plnil rôzne zaujímavé úlohy a zažil kadejaké príhody, ktoré by sa nemali takto zverejňovať.
***
V čase prezieravých predvianočných nákupov, rozumej v novembri, som sa s košíkom nákupu valil zo supermarketu ku autu. Premyslel som si, že si nákup odložím na zadné sedačky, preto som s košíkom manévroval ku bočným dverám na strane vodiča, kde nestálo žiadne auto. Pristavil som vozítko, chystal som sa otvoriť dvere no v tom som si všimol, že v rovnakom pruhu ako som stál ja a košík, sa niekto chystal naštartovať auto. Pozrel som sa do čelného skla a videl som tam staršieho pána. Odtlačil som vozík za svoje auto. Pán pomaly išiel s autom dopredu, pričom otváral okno. Zastavil pri mne a prihovoril sa: "Ďakujem veľmi pekne." Ja som mu len oznámil, že nemá vôbec začo a poprial som mu pekný deň. On sa pobral svojou cestou a ja som sa presunul k bočným dverám auta a vyložil svoj nákup na sedačky.
***
Začala zima. Šoféroval som cez mesto, bola už tma ale nebolo veľa hodín. Keďže som nevedel presne, kde sa nachádza adresa na ktorú som sa potreboval dostaviť, použil som internetové vyhľadávanie v mapách. Ale technika nie je vždy neomylná, mnohokrát je to skôr naopak. A ešte keď máte v meste dve ulice s podobným názvom a technika vám vyhodí práve tú nesprávnu. Zablúdil som do časti, ktorú príliš nepoznám, išiel som pomaly, hľadal som správnu adresu. Zahol som do jednosmerky. Napravo boli odstavené autá. Prechádzal som pomaly ulicou a zároveň pozeral do mobilu, lebo tie čísla podľa navigácie nejak nevychádzali s tým, kde som mal ísť ja. Myslel som, že mám všetko pod kontrolou, no nemal som. Ľavým kolesom som nabehol na obrubník, čo ma odtrhlo od čumenia do mobilu. Stočil som volant, potiahol to viac dopredu, tam, kde už neparkovali žiadne autá a zastavil, lebo sa mi zdalo, že auto ide nejak čudne. Vystúpil som von a zistil, že som si vyrobil svoj prvý defekt. No nič, bolo treba vymeniť za rezervu. Akurát by to nebolo zaujímavé, keby sa nepriplietli komplikácie, že?
Takže už dlhšiu dobu mám problémy s otváraním kufra. Niekedy sa mi dá otvoriť, inokedy mi musí niekto pomôcť, lebo či potiahnem páčku v aute aj 10x, tak kým prejdem dozadu, kufor tvrdohlavo protestuje proti otvoreniu. Tak som na opustenej, nefrekventovanej ulici vyčkával na prvého človeka, ktorý pôjde okolo. Za niekoľko minút som sa dočkal. Oproti mne bežala mladá žena v športovom oblečení. Zamával som na ňu a ona spozornela, vytiahla si z uší slúchadlá a ja som ju poprosil o pomoc s kufrom. Pomohla mi ho otvoriť a mohol som sa pustiť do práce. A áno, treba jej uznať, že to od nej bolo odvážne gesto. Tma, opustená ulica, odstavené auto na kraji cesty, pri ňom stojí neznámy chlap a chce pomôcť s autom. Z toho by mohla vzniknúť aj dosť riskantná situácia.
Pustil som sa do výmeny pneumatiky. Keď som tam už mal nahodenú rezervnú a bolo treba zakrútiť skrutky, pristavil sa pri mne druhý človek, ktorý prechádzal za ten čas okolo. Spýtal sa ma či mi netreba nejako pomôcť. Povedal som, že ani nie. Ale on sa nedal odbiť a vytiahol mobil.
"Aspoň Vám zasvietim. Veď na to ani nevidíte," povedal neznámy chlap.
Zvyšnú prácu som teda dokončil už pri umelom osvetlení. Schoval som si náradie aj zničenú pneumatiku, poďakoval sa náhodnému okoloidúcemu, ktorý sa pobral tam, kam mal namierené už predtým, ako sa pri mne zastavil. Takže ešte raz, ďakujem za pomoc obidvom.
***
Ďakujem aj za všetky ostatné malé "veľké" každodenné radosti, udalosti a stretnutia, ktoré sa mi dejú a ktoré ma vedia potešiť a zlepšiť mi deň. Prajem všetkým mojim čitateľom krásne prežité Vianoce v kruhu najbližších. Tým, ktorí si potrpia na darčeky, nech dostanú to, po čom túžia. A tí, ktorí radšej preferujú zážitky a nezabudnuteľné chvíle s rodinou, nech ich majú čo najviac. A čo najmenej napätia počas týchto rozbehaných dní. Vidíme sa tu, na blogu SME v roku 2019.
