Dnes 2. marca 2018 sa množstvo ľudí (odhadom určite vyše tisíc) stretlo na Divadelnom námestí v Martine. Zišli sa tu, lebo vyhasli dva mladé ľudské životy. Lebo sa to nemalo stať. Lebo niečo v našej krajine nie je v poriadku. Aké symbolické bolo aj miesto prvého stretnutia. Súsošie zbojníkov. Jánošík, zbojník, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Od jeho čias sa situácia zmenila. Dnes bohatí kradnú viac ako kedykoľvek predtým a chudobní sa boja ozvať, aby si nenarobili problémy. Lebo tí, ktorí vládnu si vytvorili poprepletanú sieť spojenectiev, aby si navzájom kryli svoje špinavosti a zločinecké aktivity. A prirodzenými strážcami ich aktivít a dodržiavania demokratických princípov sú práve novinári.
A preto sa dnes museli stretnúť bežní, slušní občania, ktorí chcú, aby sme žili v štáte, kde nemôžu slušní ľudia trpieť. Všetci tí, ktorí nemali v tento podvečer nič dôležitejšie na práci prišli, spoločne zapálili sviečky na pamiatku tragicky zosnulých a pobrali sa pokojným tempom pred Slovenské komorné divadlo. Tam so svojimi príhovormi vystúpili rôzni rečníci, zástupcovia lokálnej TV Turiec, redakcie MY Turiec, študentky, študenti a aj známy spisovateľ Pavel Hirax Baričák. Všetci úkladnú vraždu odsúdili a vyjadrili želanie, aby sa táto udalosť vyšetrila a aby sa už neopakovala.
Teplomer ukazoval -5°C a na námestí bola taká zvláštna atmosféra solidarity, spojenia sa. Pri zapaľovaní sviečok si neraz pomáhali cudzí ľudia, ktorí mali v ruke zápalky alebo zapaľovač. Množstvo ľudí sa tlačilo pri mieste, kde sa ukladali sviečky. Aj mňa oslovili dve dievčatá, aby som im položil sviečku medzi ostatné, lebo sa tam nechceli tlačiť. Cestou domov som dokonca odviezol stopárku. Myslím, že hovorím za väčšinu zúčastnených, že radšej by sme sa stretli pri veselšej udalosti. Teraz hovorím za seba, napríklad, mohli sme sa stretnúť a len tak si zatancovať v mrazivom večere, radovať sa, že naša krajina patrí medzi najlepšie krajiny pre život na svete. Len tak šantiť na námestí s cudzími ľuďmi, vypočuť si pozitívne príhovory rečníkov, zopár rezkých pesničiek a ísť sa zohriať do barov alebo pohodlia domovov. V radostnej nálade. Lenže kvôli tomu sme sa nestretli. Stretli sme sa lebo štát nefunguje, tak ako by mal a novinári sú nútení pátrať, šliapať na päty nielen podvodníkom, ale aj štátnym úradom, politikom, sudcom. Tým, ktorí by mali byť na strane, ktorá chráni záujmy občanov. Niektorí z nich sú na túto úlohu volení ľudom, niektorí nie. Všetci sú platení preto, aby ľudu pomáhali. A nie je v poriadku, keď to nerobia. Je to doslova neprípustné. Je smutné, že na neschopnosť úradov, polície a politikov doplatili dvaja mladí ľudia, ktorí boli ich presným opakom. Snažili sa tvoriť, hľadať pravdu a prispieť k rozvoju našej krajiny. Lebo slušnosť a čestnosť nemôžu byť chybou v programe.
