„Máš doma dosť granulí?“
„Mám. Si hladný?“
„Nie, ale mám tu návštevu. On by si dal“
„Tak si príď zobrať“ skladám telefón. Čakám, kým príde. Som zvedavý čo sa stalo. Netrvá dlho a už je u nás. Vysvetlí mi, že včera v noci ku nim prišiel sibírsky husky.
„Išiel som si ešte pred spaním zapáliť a zrazu z prístavby vyšlo niečo veľké. Nemal som ani kde zdrhnúť. Tak buď sa skamarátime alebo ma to zožerie. Tak sme sa skamarátili“ rozpráva mi ako sa to stalo.
„Vidíš, možno nový dôvod prestať fajčiť. Nikdy nevieš, či ťa v noci niečo nezožerie. Aj na vlastnom dvore. Ako sa dostal dnu?“
„Sestra nezavrela za sebou bránu tak prišiel tade“ odpovedá mi.
Naberiem granule do igelitového vrecka a vychádzame z pivnice. Cestou ku bráne na nás breše môj pes.
„Neštekaj na mňa. Veď ti nejdem zožrať večeru“ upokojuje ho bratranec.
„Hm,“ pozriem na vrecko s granulami, „v podstate mu zožerieš večeru“
Ideme ku nemu obzrieť toho návštevníka. Už nás čaká pri bráne. Je to fešák. Pohladkám ho, chvíľu sa porozprávame a vymyslíme stratégiu. Odbehne ku veterinárke a donesie snímač na hľadanie čipov. Dvakrát ho s ním dookola prebehneme, ale nevyzerá, že by mal čip. Má obojok , ale takisto bez nejakého špeciálneho poznávacieho znaku. Zoberie snímač a ide ho vrátiť doktorke. Dohodnú sa, že ona to dá na sociálnu sieť a snáď to ľudia budú zdieľať. Zdieľali. Zhruba 140 zdieľaní za dve hodiny. Nie je to s nami ľuďmi až také zlé. Večer bratranec prijal prvý hovor. Ale keďže už bolo neskoro odložilo sa to na druhý deň.
Ráno je múdrejšie ako večera. S majiteľom sa dohodli, že si poňho prídu okolo 18:00. Medzitým sa ozvali ďalší dvaja údajní majitelia. Taký pekný mladý psík vyvolal pozornosť. Správa sa rozšírila rýchlo a prilákala aj špekulantov. Našťastie ani jeden z nich nemal pádny dôvod prísť si obzrieť psa. A tak v dohodnutom čase prišiel muž so synom. Ten čo volal ako prvý. Psík sa spoza brány potešil. Majiteľ tiež, spoznali sa navzájom. Chvíľu sa porozprávali s bratrancom a poďakovali sa za to, že ho prichýlil a dal mu najesť. Psíka už doma oplakávali, veľmi im chýbal. Radosť z opätovného stretnutia bola veľká. Otvorili auto a mladý husky si naskočil dnu. Hľadanie bolo úspešné. Na sociálnej sieti sa objavilo poďakovanie zverolekárky všetkým tým, ktorý svojou troškou pomohli aby sa majiteľ a psík znova stretli. A tak to má byť. Ľudia pomohli iným, len tým, že šírili informáciu ďalej. Nič ich to nestálo. Každý z nás, keby sa dostal do takejto situácie by chcel, aby sa mu jeho domáci maznáčik vrátil domov. Lebo je to člen rodiny.
Na ďalší deň prerušujem práce na mojom vrcholnom diele a napíšem aspoň tento príbeh zo života.
