V piatok som oslovil niekoľkých ľudí, o ktorých som predpokladal, že by mohli ísť so mnou na námestie. Jeden za druhým mi vraveli rôzne dôvody prečo nemôžu ísť. No stretol som sa aj s reakciami, že tam nepôjdu kvôli tomu, lebo nechcú, aby sme dopadli ako Ukrajina. Alebo, že to nie je spomienkový pochod, ale pokus o prevrat a toho sa nechcú zúčastňovať. A že keď skončí táto vláda príde iná a bude ešte horšie. A celé je to divadlo riadené zo zahraničia, jedine táto vláda nás drží nad vodou, keď ju necháme potopiť, prídu sem ľudia zo zahraničia a úplne nás ovládnu. Či chcem byť za to zodpovedný, taká bola otázka od jedného môjho známeho. Od iného som sa dozvedel, že Slovensku už aj tak nič nepomôže. Sme národ, ktorý je od podstaty skazený a korupciu máme v krvi. Každý každého pozná a podpláca sa od najmenších banalít až po najvyššie štátnické funkcie, tak prečo by malo byť lepšie keď sa vo vláde vymenia iní ľudia. Tak som išiel na námestie aj sám, s malou dušičkou, že nás tam bude sotva 50.
Ešte niekedy v minulom roku som v televíznej vedomostnej súťaži, neviem si spomenúť v ktorej, videl otázku, kde sa pýtali či je Slovensko druhá najviac skorumpovaná krajina na svete za Mexikom. Bral som to ako recesiu a odpovedal som nie. Správna odpoveď bola áno. Okrem toho, podľa štatistík za rok 2017 slovenskej polícii neverí 53% občanov. Horšie dopadla už len polícia v Macedónsku.
Pán premiér gratulujem Vám k úspešnej likvidácii slovenskej viery v lepšie zajtrajšky. Za roky vašej vlády, ale aj tých predchádzajúcich si Slováci zvykli, že takýto spôsob vládnutia je štandard a nič lepšie už nečakajú. Dokonca sú podozrievaví. A voči zmenám majú veľké obavy. Toto sa vám všetkým teda podarilo! Dokonale ste nielen vy, ale aj tí pred vami oblbli slovenský národ. Ľudia za tie roky stratili vieru, že bude lepšie. Lebo vždy sa z každej kauzy spraví fraška, skutok sa nestal a všetko sa zametie pod koberec. Z ukradnutých miliónov sa stal národný folklór a nepodstatná maličkosť. Veď každý týždeň sa na nejakej zákazke ulejú nejaké tie milióny, tak človek si na to časom zvykne ako na bežnú súčasť vládnutia politických strán. Tak to bolo pred Ficom, tak je aj za jeho vlády. Ľudia zo strednej generácie z môjho okolia, z práce už roky nemajú nádej na zlepšenie situácie. Sú apatickí, stačí im ponadávať si a život ide ďalej. Mnoho mladých zase číta a hľadá konšpiračné teórie. Neveria ani červeným, ani modrým, ani zeleným a za všetkým hľadajú fialových a béžových. Dobre ste mnohých oblbli a znechutili. To sa musí uznať.
Ale už aj Vy, pán premiér? Kto nás teda ovládne, keď nás nebudete statočne brániť vlastnými telami? Američania, Rusi, Židia, Sorosovi ľudia (ani poriadne neviem kto to je), Lego postavičky, Marťania či Napoleon Bonaparte? Vy nás normálne nútite, aby sme vás obdivovali a uctievali za to, že nám kadíte na hlavy. Pripomína mi to ten syndróm obete zo psychológie. Keď rukojemník začne mať rád svojho únoscu, lebo mu dá najesť a podobne. Alebo týranú ženu v domácnosti, ktorá si nakoniec vsugeruje, že to ona je tá zlá, veď inak by ju jej manžel nebil. A preto musí byť poslušnejšia a viac sa snažiť manželovi vyhovieť. A keď ju opäť zbije, tak si to bude vyčítať ešte viac. A takto sa k nám správate aj vy, politici. Namiesto toho, aby ste robili všetko pre naše dobro, robíte všetko pre vás, niečo málinko pre nás, a ešte aj z toho si odkrojíte pre seba a nezabudnete pripomenúť koľko ste toho pre nás už urobili. Ešte raz gratulujem. Za tie roky ste (zámerne) rozložili vieru v prácu politikov, ktorí myslia a robia niečo pre občanov. Pre slovenského občana je veriť v takého čestného politika ako veriť v Marťana. Z tohto pohľadu ste odviedli výbornú prácu. Slováci už vážne nevedia čomu veriť.
V demokracii nežijeme dlho. 28 rokov a nejaké drobné. Ešte kratšie žijeme vo vlastnom štáte. Ja sám nemám ako porovnať túto demokraciu, čo máme u nás s inou. No nezdá sa mi, že by zodpovední politici volení občanmi chceli, aby v nich väčšina krajiny neverila. Nezdá sa mi, aby si občania pri slove politik vybavili ako prvé slová zlodej a klamár. Niečo sa mi v tej našej politike naozaj nepozdáva. Keď vznikne situácia, že krajina je druhá v rebríčku najskorumpovanejších krajín sveta, keď 53% občanov neverí polícii, keď tisíce ľudí vyjadria svoje rozhorčenie z doterajšieho vládnutia a keď prezident Slovenskej republiky vyzve parlament na vyslovenie dôvery vláde alebo navrhne predčasné voľby a Vy z pozície premiéra SR vyhlásite, že je to popretie výsledkov demokratických volieb z roku 2016, tak určite nie je všetko s kostolným poriadkom. Pre vás nie je závažným dôvodom nedôvera matky zavraždenej Martiny Kušnírovej, ktorá si myslí, že prípad sa nevyrieši a zametie pod koberec? Malo by to byť pre vás veľmi dôležité. Je to skutočný odraz vašej činnosti pre túto krajinu. Namiesto toho, aby ste v ťažkých časoch ľudí spájali (to môže znamenať aj odstúpenie ministra Kaliňáka alebo Vaše), namiesto toho tu budete tvrdiť, že prezidentov prejav bol napísaný v zahraničí a jeho cieľom je rozvrátiť Slovensko. Úplný opak spájania. Zase len vytvárate väčšiu priepasť medzi ľudom, politikmi a štátnymi inštitúciami.
Dal som si do vyhľadávača výraz "demokracia" a jednou z viacerých definícií je aj "podriadenie sa menšiny väčšine." Pán premiér, Vy ani vaša strana nebola zvolená do tejto funkcie na doživotie, ak ste si to náhodou začali myslieť. Dnes 5. marca 2018 by množstvo občanov Slovenskej republiky a medzi inými aj náš prezident radi videli dôkaz demokracie v priamom prenose. Malo by to byť aj vo vašom záujme. Čoho sa bojíte? Ak ste takí kvalitní a nenahraditeľní politici pre našu krajinu, tak si vás ľud opäť zvolí. Lebo ak v demokratickej krajine ľudia neveria štátnym inštitúciám ani politikom, komu potom títo slúžia?! Keby ste mali záujem niečo spraviť pre krajinu, už dávno by ste to spravili. Keďže dodnes nevidno žiadne kroky na zlepšenie dôvery vo vašu prácu, dôvery v spravodlivosť v tomto štáte, svedčí to o vašich zámeroch. Neslúžite ľudu, slúžite len "svojim". Rozmýšľam, akú budúcnosť má táto krajina a či je táto krajina vhodná pre mladých. Svojej funkcie sa nechcete vzdať, len štekáte a kopete okolo seba, už sa nestránite ani okato zaraďovať prezidenta k opozícii a na plné ústa vysloviť pred národom konšpiračné teórie. To ma vedie k záverečnej otázke.
Ešte stále žijeme v demokracii?
