Ako som písal minule, Igor Matovič stál pred najzásadnejším rozhodnutím svojho politického života. A rozhodol sa v rozpore so svojimi staršími vyjadreniami a celou svojou opozičnou minulosťou, ktorú teraz poprel. Svojim alibizmom nám hovorí, že nie je dôležité čo sa hovorí pred voľbami, dôležitejšie je keď vyhráš voľby a máš v rukách tú moc. Tak nejako to mali nastavené aj predchodcovia. A konieckoncov, ako k tomu, čo sa stalo, príde Andrej Danko, ktorého išli spoločne s Borisom Kollárom roztrhať v zuboch? Veď aj Pellegrini podľa tejto teórie len chránil koalíciu v rámci vyššieho záujmu.
Namiesto toho, aby využil príležitosť a ideálnu zámienku na vyčistenie stola, prekopanie koalície a pustil sa do skutočnej očisty štátnej správy od mafie, postavil sa za priateľa mafiánov, ktorý by v slušnej krajine nemohol byť predsedom NR nezávislo od nejakej vykradnutej diplomovej práce z nepodstatnej školy. K tomu sú len dve vysvetlenia. Buď si neuvedomuje, že s rodinkármi žiadna výrazná zmena k lepšiemu nehrozí, alebo to robí vedome. Čo je horšie, nechám na vašom posúdení.
Nabíjať zbrane oponentom, aby mohli poukazovať, že títo noví robia presne to isté čo v minulosti kritizovali, to je divný spôsob boja proti mafii. Mafia si v týchto rukách mädlí ruky a nalieva ďalší pohárik whiskey. Opäť tá istá otázka. Zámer, alebo nevedomosť?
Vypichnem najvýraznejšie trecie plochy (ako by povedal bývalý predseda) uplynulých troch mesiacov. Kollár je proti zonácii Muránskej planiny, jeho ľudia hlasujú za kotlebovcov do výborov, on stojí na strane Matice Slovenskej, pričom ministerka z Oľano je na opačnej strane, fotil sa s ruskými Nočnými vlkmi a vlastne tak celkovo ho vždy vidieť niekde, kde čosi brzdí. Proti čomu nie je, to je napríklad zotrvanie Lučanského a Čižnára vo funkciách. Navonok nevidno ideálnu spoluprácu a súzvuk duší. A to je len pár najvýraznejších odlišností, ktoré sa z neho vydlabali za necelých 100 dní. Tak aké veľké ústavne zmeny chce premiér s týmto človekom a jeho partičkou vymodelovať?
Takto sa tu hazardujete s dôverou voličov. Vyzerá to akoby cieľom boli nie zmeny k lepšiemu, ale len ďalšie znechutenie voliča. Aby si ten povedal, že to celé nestálo za tú námahu a ani po výmene garnitúr, k zmene politickej kultúry neprišlo.
Dnes ráno sme čakali zásadné vyhlásenie Borisa Kollára, ktoré sa malo zrodiť po dvojhodinovej debate s premiérom. A dočkali sme sa vyjadrenia, že Kollár nemá potrebu sa za niečo ospravedlňovať a všetko bolo v súlade so zákonom a vlastne ten titul používať ani nebude. Máme ho skrátka volať Boris. Ten, ktorý myslí na tých najslabších v krajine. Srdcom.
To je veľmi pekné posolstvo. Autora vyrušuje jediné. Použitie slovného spojenia "v súlade so zákonom" si spája s tým, že to bolo presne naopak. Keď si ešte pripočítame tú ľahkosť vzdania sa titulu na dobu určitú - tak to zrazu vyzerá ako priznanie. No možno je len autor príliš podozrievavý.
Igor Matovič nám hovorí, že chce očistiť štát od mafie, a potrebuje k tomu Borisa Kollára. A to tak veľmi, že ten musí byť predsedom parlamentu. Nemôže sa ani ako chlap vzdať a na to miesto dosadiť bábkového predsedu. Nie, takto to nejde, odkazuje nám Igor Matovič. Bez Kollára vo funkcii sa ďalej nepohneme.
Iste, stávka na voliča s pamäťou rybičky Dory je legitímna, aj keď to nie je sľubovaná nová politická kultúra. Do volieb ďaleko. No nie zas tak ďaleko, štyri roky to nebudú. A platilo by to len v prípade, že toto by bol jediný krok vedľa. Lenže toto nie je koniec, ale začiatok.
Človek by čakal, že aspoň navrhne oprášiť obľúbený, no už takmer zabudnutý detektor lži. A nič.
