Výsledky volieb do EÚ parlamentu poznáme, preto si len zhodnotíme ako to celé dopadlo a čo - a či vôbec - to niečo znamená do budúcnosti.
1.miesto - PS/Spolu-občianska demokracia 20,11 %
Jednoznačným víťazom volieb sa stala koalícia nových strán. Zvíťazila mladosť, dravosť, chuť po zmene, ale zároveň neskúsenosť s veľkou politikou. Koalícia týchto dvoch strán si svoje volebné víťazstvo odmakala poctivo a poriadne. Začiatky hľadajme v úspechu Matúša Valla v komunálnych voľbách, neskôr prišlo veľké víťazstvo Zuzany Čaputovej vo voľbách prezidentských. Obe víťazstve a aj kampane, ktoré im predchádzali posilnili najprv Ps, a potom aj Spolu. Z víťaznej prezidentskej kampane priamo vhupli do predvolebnej kampane už v koalícii s PS a aj vďaka aktívnej a neúnavnej práci stoviek dobrovoľníkov i samotných kandidátov v teréne sa úspech v podobe víťazstva dostavil opäť, tentoraz na straníckej úrovni. Čo sa týka zvolených europoslancov, vidím tam štyroch kvalitných ľudí, ktorí majú chuť niečo užitočné spraviť a vyznajú sa vo svojich oblastiach. Obzvlášť ma teší zvolenie dvoch ekologických aktivistov, čo vnímam ako jasný signál, čo je pre mladého voliča dôležité. Vidieť to i naprieč vyspelými štátmi Európy, v ktorých zelené strany dosiahli výborné výsledky.
Do parlamentných volieb vidím medzery v chýbajúcich špecialistoch na niektoré oblasti, napríklad zdravotníctvo či poľnohospodárstvo. Možno ich v oboch stranách majú, len momentálne ich medzi hlavnými tvárami hnutí nie je vidieť.
2. miesto - Smer-Sociálna demokracia 15,72 %
Smer prvýkrát od nástupu k moci padol vo voľbách, kde súperia priamo politické strany. Dalo sa to čakať, vzhľadom na udalosti minulého roka. Cesta nadol sa nateraz zastavila na 15,72 %. Aj keby ľuďom neotvorili oči udalosti za posledný rok, tak Smer mal len veľmi malú šancu na väčší úspech v týchto voľbách. Začal kampaňovať len necelé dva týždne pred voľbami, a aj to len pozvoľne. Najväčšími esami Smeru boli videá na sociálnych sieťach, kde kandidátov strany odporúčal voliť bývalý volebný kresťan a neúspešný prezidentský kandidát Maroš Šefčovič. Druhým esom boli bilboardy, kde človekom stojacim v pozadí za daným kandidátom nebol poslanec R. F, ale súčasný premiér. No ani imidž dobrého suseda Petra P. nepomohla Smeru k získaniu prvenstva. Popritom na sociálnych sieťach paralelne viedol antikampaň proti EÚ predseda výboru pre európske záležitosti. V Smere môžu ďakovať za troch poslancov.
Jasnou voľbou bola Monika Beňová, ktorá získala najviac preferenčných hlasov zo všetkých kandidátov. Druhý M. Číž dostal zlatý padák zo strany a v konečnom dôsledku môže byť rád, že sa mu dostalo takéhoto privilégia. Celkovo voliči Smeru moc z kandidátov nepreberali, keďže poslali do EÚ prvú trojku z kandidátnej listiny.
Radiť Smeru ako zvrátiť nepriaznivý klesajúci vývoj nie je mojou obľúbenou masochistickou zábavkou. Dá sa len konštatovať, že pár mesiacov pred parlamentnými voľbami je v podstate jedno či zostane lídrom strany R. F. alebo príde k zmene a do volieb ju potiahne iná tvár. Očakávať v obidvoch prípadoch menej ako 15% je legitímne.
3. miesto – ĽSNS 12,07 %
Kotlebovci získali dva mandáty. Vyhnúť zisku minimálne jedného mandátu sa nedalo.
Zvolení poslanci z tejto strany Úniu nerozbijú, to si povedzme na rovinu. Nikdy nič také nehrozilo. Očakávalo sa, že jedným zo zvolených bude M. Mazurek, ktorý bol číslom 2 na kandidátke, no do Bruselu sa prekrúžkovali Milan Uhrík, ktorý nie je historik, a sudca M. Radačovský, ktorý vlastne už tiež nie je sudca a ktorý prekonal dlažobné kocky hádzajúceho Mazureka len tým, že súdil prezidenta Andreja Kisku a poslal ho bývať do zahraničia, čo sa v týchto voličských kruhoch oceňuje a dávajú sa za to krúžky. Hlavne nech sa zvolení poslanci za túto stranu v Bruseli nestratia a nájdu si čo najskôr svoj obľúbený stánok s kebabom.
Veľa sa hovorí o raste Kotlebovcov, ale pokiaľ sa začne robiť poctivá politika, tak nebude dôvod, aby rástli. Momentálne si myslím, že sú na svojom maxime, nemajú kam expandovať, kým si Smer i SNS držia svoje percentá. Pri tejto príležitosti sa vždy rád pozastavujem nad tým, že či voličom Kotlebu nevadí, že bojujú proti systému (ktorý tu roky prezentuje asi hlavne vládnuci Smer) ale v konečnom dôsledku sa hlasy pôvodných Kotlebovcov zmiešavajú s odídencami zo Smeru. A vzniká zmeska voličov, kde jedni bojujú proti "systému" a druhí ten "systém" s radosťou volili.
4.miesto – KDH 9,69 %
Pre niekoho prekvapujúci úspech mimoparlamentnej strany, pre niekoho ani nie. Keď sa reálne pozrieme na ponuku kandidátov, ktorí boli zapísaní pod hlavičkou tejto strany, musíme zhodnotiť, že mali skutočne kvalitnú zostavu. A bola by škoda, keby sa z nej do EÚ nedostali minimálne prví dvaja kandidáti. Pri inom rozložení politických strán by bol reálny zisk troch europoslancov, teoreticky mohli mať Kotlebovci len jedného, mohol im zostať Čierny Peter v podobe poslanca na čakačke. Ale to by sme zase počúvali reči okolo zmanipulovaných volieb, Soroša, deda Mráza, susedovej mačky a podobne. Za nezískanie tretieho poslanca pre KDH veľkou mierou môžu zástupcovia politického stredoveku, ktorí si vytvorili stranu s názvom Kresťanská únia.
Opätovným zvolením I. Štefanca a krúžkovaním novej politickej krvi Miriam Lexmann ukázali voliči veľký cit pre kvalitu. Smolou je, že Čierny Peter ostal v rukách takto kvalitnej kandidátky. Ešte väčšou smolou, hlavne pre mňa je, že si neželám odchod Británie z EÚ a tým pádom by sa ani novozvolená kandidátka nikdy nedostala ku svojej funkcii.
Pred parlamentnými voľbami treba s KDH opäť rátať, i keď nastane iná situácia a strana sa bude musieť predať ako celok, nie len vybraní kvalitní kandidáti. Po úspešných eurovoľbách sa teda KDH sťahuje opäť za hradby a ich predseda už naťahuje boxerské rukavice a čaká na príchod prezidenta Andreja Kisku.
5. miesto – SAS 9,62 %
Do EÚ pošle táto strana dvoch kandidátov, tak ako to aj reálne vychádzalo podľa papierových predpokladov. Postavili takisto dosť kvalitnú zostavu, v ktorej bol oficiálnym lídrom síce E. Jurzyca, ale tou jasnou neoficiálnou líderkou bola Lucia Ďuriš Nicholsonová. Jej prekrúžkovanie do europarlamentu sa dalo očakávať. Jediným zádrheľom mohol byť fakt, že množstvo jej voličov by ju radšej videlo viesť neľútostný boj s tragickými postavami našej politickej scény. Ak rátame teda aj s možnosťou, že mnoho ľudí jej hlas nedalo, lebo by ju radšej videli doma, tak môžeme predpokladať, že pri stabilzovanej domácej scéne by mala potenciál prekrúžkovať súčasnú víťazku Moniku Beňovú.
Podľa jej vlastných slov by mala ale pomôcť potiahnuť SAS aj do parlamentných volieb. Je to vlastne prirodzené. Dovolím si predpokladať, že bez jej kandidatúry by SAS dnes posielala do Bruselu len jedného človeka. Čertovina je teda v tom, že bez L. Nicholsonovej by SAS v budúcich voľbách mohla očakávať zvoliteľnosť na úrovni 6-7%. Takto to pravdepodobne vyšlo aj Richardovi Sulíkovi v tabuľke (alebo mu to niekto pošepkal), s tým že by bol veľký hazard kandidovať bez L. Nicholsonovej. Škoda, že mu to v tej tabuľke nevyšlo opačne. Možno by to malo ešte väčší efekt.
6. miesto – OĽANO 5,25 %
Tesný zisk jedného mandátu pre opozičnú stranu. Jeden mandát sa očakával vzhľadom na pretlak u konkurencie, možno mohol byť ten mandát zdvihnutý o nejaké celkové percento nahor, ale to už nie je podstatné. Aj keď Igor Matovič špekuloval so svojou vlastnou kandidatúrou-nekandidatúrou, ukázalo sa, že ťah s odstúpením mal zmysel. Veď v prípade, že by ľudia zvolili Matoviča, tak on by ten mandát odovzdal práve Petrovi Pollákovi, kedže si ho vybral ako najkvalitnejšieho kandidáta. Jedine čo je iné ,je to, že sme nezistili či by získal stanovený počet krúžkov. Je dobre že tú šaškáreň ukončil ešte pred voľbami.
Oľano nie je vystavené až takému enormnému tlaku na vypadnutie z elitnej zostavy po ďalších parlamentných voľbách, ako by sa to mohlo zdať z tohto volebného výsledku. Samozrejme, karty zamieša, ak bude, nová prezidentova strana. Žiadať odchod Igora Matoviča, ako to naznačil Samuel Marec vo svojom komentári, je ešte predčasné. Ešte sme sa zďaleka nezbavili všetkej škodnej v revíre, a nikto si zatiaľ túto nevďačnú úlohu neplnil lepšie ako práve líder Oľano. Takže keby aj toto hnutie zrovna nebolo súčasťou budúcej koalície - čo dnes nevieme - tak jeho úloha v opozícii bude tá istá ako dnes. Dozerať na výkon funkcie, hlásiť prehrešky a tiež dopĺňať či predkladať kvalitné úpravy zákonov.
Tí, čo skončili pod čiarou.
7. miesto - SMK-MKP 4,96 %
Nevhodná náhrada za Most-Híd sa vyšvihla takmer na 5% hranicu. Je potrebné zdvihnúť varovný prst, ale nie je zatiaľ dôvod panikáriť. Vymeniť proeurópsky orientovaný "harakter" za orbánovskými peniazmi dotovaný projekt nie je zrovna super riešenie. Seriózne lepšie sa javí v tomto porovnaní "harakter", pretože už vieme čo je, kto je, že si máme dávať pozor na tretiu vetu a podobne.
8. miesto – SNS 4,09 %
Tu nie je čo písať. Strana, ktorá sa prakticky nezúčastnila kampane do eurovolieb ani nemohla pomýšľať na lepší výsledok. A, vďakabohu, ani lepšie nedopadla. Na druhej strane, to už bohužiaľ, asi sa v blízkej dobe môžeme tešiť na nejakú kvalitnú "dankovinu", ktorá by mala strhnúť mediálnu pozornosť.
O Kresťanskej únii som už písal, takže prejdeme na miesto uzatvárajúce prvú desiatku.
10. miesto - Sme rodina - Boris Kollár 3,23 %
Husté predvolebné plány, stretnutia s európskymi politikmi, vyhlásenia v slovenčine, burcovanie v taliančine, a spájanie nacionalistov do veľkej medzinárodnej internacionály. To všetko mala za sebou táto strana pred európskymi voľbami. Všetko šlo ako po maslovom croissante, až na to, že Kollárovci do tejto medzinárodnej partičky nedodali svojho člena. Čo už. A takto skromne by vlastne mohli dopadnúť aj v našich voľbách. Nemusia nikoho dodávať budúci rok do parlamentu.
18. miesto - Demokratická strana 0,51 %
Z dlhého zástupu malých strán ma zaujala najviac táto strana. Môžeme u nich badať takisto chuť robiť veci lepšie ako robili doterajšie vlády, stavajú na ochrane životného prostredia, čo by mala byť momentálne prioritná agenda všetkých demokratických strán. A taktiež si silno ctia demokraciu, a demokratické ukotvenie Slovenska. Na to, že nemajú mediálny priestor ako iné strany, je výsledok 0,51% relatívne dobrý. Keď to porovnáme so stranou Doma dobre, ktorá má aspoň v Turci väčší priestor na reklamu (bolo možné vidieť predvolebnú reklamu vo viacerých miestnych médiách i na bilboardoch), tak jej zisk je len o 0,11 percenta väčší ako zisk strany DS. Keby sa tejto strane podarilo pokoriť magickú hranicu 5%, mohla by byť cenným doplňujúcim partnerom či už do koalície, alebo byť dôležitým strážnym psom demokracie v opozícii.
