O týždeň sa budeme my, občania Slovenska, presúvať do svojich volebných miestností za účelom vykonania demokratického aktu. Pôjdeme si zvoliť svojich zástupcov spomedzi politických strán kandidujúcich do parlamentných volieb v roku 2023. Týždeň možno nie je najdlhší časový úsek na premýšľanie, no to, komu odovzdáte svoj volebný hlas sa bude definitívne lámať práve v tomto týždni. Preto vám chcem pripomenúť, aby ste nezabúdali, že sa máme dobre.
My sa tu máme dobre. Naozaj. Nechcem opomenúť skupinu ľudí žijúcich v skromných podmienkach, alebo na hranici chudoby, ale vo všeobecnosti platí, že ako krajina patríme k tej najrozvinutejšej časti našej planéty. Naše Slovensko patrí medzi cca 25% najvyspelejších krajín sveta. Máme k dispozícii pitnú vodu, úrodnú zem, lesy, lúky. Naša malá krajina sa nachádza v oblasti, v ktorej nebývajú časté prírodné katastrofy. Takisto sme súčasťou uznávaných medzinárodných spoločenstiev, vďaka čomu sme mohli a môžeme ekonomicky napredovať a cítiť sa v bezpečí. Jedine to more nám tu chýba. Bolo by fajn si uvedomiť ako sa tu máme dobre a vážiť si to.
Napriek tomu, chcem apelovať na mladých ľudí od cca 15+ do neurčitého veku, dokedy sa ktokoľvek z vás cíti byť mladým, využite tento posledný týždeň pred voľbami na rozhovory s vašimi najbližšími. Nájdite si čas, pokojne, bez útočenia, bez nadávania, porozprávať sa s vašou rodinou, s vašimi rodičmi a starými rodičmi. Sú to tí najbližší ľudia, ktorých vo svojom živote máte. A keďže jedným z problémov tejto spoločnosti je, že nám zlyháva komunikácia v rodinách, pokúste sa ešte o rozvážnu debatu v rámci vašej rodiny.
Vaši blízki by pre vás určite mnoho urobili. Chcú, aby sa vám v živote darilo, aby ste sa dobre učili, vyštudovali, našli si prácu, ktorá vás bude baviť, našli partnera a zabezpečili si bývanie. Spýtajte sa ich, prečo si myslia, že niekoho nenávidieť je viac ako láska. Pretože ty, mladý čitateľ, ty si možno práve predstavuješ ako bude tvoj život vyzerať o 5, 10, alebo 20 rokov. Možno práve stojíš pred zložitým rozhodnutím a vyberáš si svoje profesijné zameranie, premýšľaš či pôjdeš študovať a kam pôjdeš študovať. Ostaneš na našich univerzitách, alebo pôjdeš do zahraničia? Ty chceš nájsť uplatnenie v budúcom pracovnom živote, ty si chceš kúpiť auto, nájsť lásku, zasadiť strom, postaviť dom, kúpiť byt, predať byt, liezť po skalách, kúpať sa v jazerách či stanovať v lokálnych kempoch.
Jedinou otázkou ostáva, či si to všetko vieš predstaviť na Slovensku, alebo chceš svoj život radšej prežiť v inej krajine a sem prichádzať len raz, alebo dvakrát ročne na návštevu svojich rodičov. Preto, ak si vieš predstaviť žiť život na Slovensku, neváhaj a určite otvor túto tému so svojou rodinou. Ideálne teda do budúcej soboty.
My sa tu nemáme zle. Naozaj sa tu máme dobre. Spýtaj sa hociktorého cestovateľa, ktorý vytiahol päty z Európy, či existujú krajiny, kde sa ľudia majú horšie ako my. Zrejme sú ich desiatky. Zrejme ani ty si sa k tomuto článku nevrátil zo zadymenej skládky za slumom, kde si rozoberal použité smartfóny, aby si z nich vydoloval kúsok zlata. Ani práve asi nenesieš na temene 10 litrov vody, aby si ich mohol spláchnuť do záchoda. Ty to môžeš spraviť potiahnutím šnúrky alebo stlačením gombíka. Však daj si prestávku, odlož ten mobil, tablet, vstaň od pc a choď si overiť či dokážeš poslať kýbeľ pitnej vody do kanalizácie.
Pokračujeme. Keďže si si v reálnej praxi overil, že nežiješ v biede, tak je načase ťa postaviť pred problémy, ktoré nás neobídu. Nikdy. Či tu budú vládnuť dúhové pstruhy, alebo červené vrtuľníky, nikto z nich nebude môcť ignorovať, že ekonomicky zaostávame za tým vyspelým svetom, do ktorého však stále patríme. A ešte nejaký čas patriť budeme. Nejaký ten rok máme istý, no nedá sa prehliadať, že ideme z kopca. Ešte máme šancu chytiť ten odchádzajúci vlak, ale treba kopnúť do vrtule. Nechcem písať definitívne vyjadrenia typu, že toto volebné obdobie je posledné, kedy môžeme našu krajinu ešte oživiť, ale nie je to až tak nereálna situácia. Je to aj na tebe, na tvojej rodine, na vašich hlasoch, a na reálnych skutkoch politikov po voľbách.
Viem, že to nie sú ľahké rozhovory. Zároveň viem, že len cestou vzájomnej komunikácie a hľadaním riešení sa môže podariť ešte viac zlepšovať život v našej krajine. Opravovať čo je pokazené, zanedbané. Inovovať na základe najnovších trendov. Mladý alebo i starší čitateľ týchto riadkov, problémy tejto krajiny nezmiznú, keď budete žiť v nenávisti. Z nenávisti sa tie cesty a školy neopravia, tie diaľnice nepostavia, ani tí mladí doktori a sestričky tu neostanú. A v neposlednom rade, ľudia ktorých zaraďujeme do skupiny LGBTI, tak tých ľudí stretávate v práci, na ulici, v autobuse či obchode i teraz. A budete ich stretávať aj po voľbách. Títo ľudia skutočne nie sú problémom tejto krajiny, aj keď vám to dlhodobo vtĺkajú do hláv.
Mladý človek, čo keby ti 30. septembra dali tvoji rodičia alebo starí rodičia darček - tak ako to robia počas rôznych sviatkov v priebehu roka - v podobe možnosti pokúsiť sa opraviť túto krajinu. Ty, mladý čitateľ, tu budeš žiť najdlhšie, a bolo by fajn keby si to rodičia i starí rodičia všetkých mladých ľudí uvedomili. Zamyslieť sa nad tým, že tvoriť krajinu, v ktorej by mladí radi ostali žiť, čo v konečnom dôsledku pomôže aj tým starším, nestojí mnoho. Len ochotu a čas zamyslieť sa. A počúvať.
Cesta nenávisti, ktorú ponúkajú trestne stíhaní zaslúžilí gauneri, blázni z opajcovanými diplomovkami, politickí podvodníci a sérioví oplodňovači nevedie k spokojnejším životom.
Najhoršia možnosť je vzdať sa. Oveľa lepšie je dať šancu. Áno, dať tomu šancu. Nikto vám nezaručí, že sa veci naozaj podaria. Určite sa ešte neraz potkneme. No vždy je lepšie sa o to pokúsiť a dať si šancu, ako sa dopredu vzdať. Vždy je to lepšia možnosť. Tú šancu si zaslúžia aj slušní ľudia, ktorí kandidujú, a aj vy, ktorí tu žijete.
Nie je koniec, kým rozhodca neodpíska.
A víťazné góly padajú aj v posledných sekundách.
