To je najdôležitejšia otázka týkajúca sa tejto informácie. Pretože na štátnu pokladnicu si už v určitých kruhoch brúsia zuby. Niežeby tomu doteraz tak nebolo, ale do najbližších parlamentných volieb sa čas rýchlo kráti a príležitosť treba využiť, kým sa dá. Akokoľvek je premiér Peter Pellegrini členom strany Smer-SD, predsa len miestami zvykne mávať náznaky, že mu ide o trochu iný štýl politiky ako ostatným. Zvyčajne to však rýchlo po týchto náznakoch skončí. V strane majú totižto jedného človeka, ktorý okamžite tieto premiérove odbočenia z línie tvrdo koriguje. Aj teraz môžeme očakávať, že chuť a odvahu strážiť štátnu pokladnicu bude mať premiér Pellegrini len dovtedy, kým ho niekto nestopne.
Pravdepodobne všetci vieme, kto by ho mohol stopnúť, ale buďme dnes slušní a nespomínajme takéto negatívne osoby. Venujme sa skôr dôvodom, prečo by bolo lepšie keby si Pellegrini túto pozíciu uhájil. Ak na verejnosť totiž prenikajú informácie o tom, že novým ministrom financií by mal byť František Imrecze, je dôvod biť na poplach. Človek, ktorý bol prezidentom Finančnej správy a musel rezignovať kvôli prevaleniu škandálu s colnými podvodmi by mal byť prvou voľbou strany Smer-SD.
"Pre stranu má František Imrecze obrovský odborný a politický potenciál, ktorý máme záujem využiť," konštatoval Smer-SD v stanovisku pre médiá na jeseň minulého roka.
Keďže vieme aký odborný potenciál zvykne strana Smer vyhľadávať, je dôvod predpokladať, že aj v prípade ministra financií budú klásť dôraz na takéto osobnostné predpoklady. Hlavne, nech je náš, ten minister. A dobre bude. Zvyčajne sa však predpoklady na výkon funkcie pre Smer (či SNS) nezhodujú s predpokladmi, ktoré vyžaduje spoločnosť. Nebývajú to také predpoklady, ktoré sú užitočné pre krajinu a posúvajú ju vpred. Zvyčajne posúvajú vpred úzku skupinu ľudí, takzvaných našich.
A keďže sa k postu ministra financií vyjadruje aj kapitán Danko, tak je čas, ako zvyčajne, byť obozretní. Pokiaľ sa predseda SNS dožaduje človeka, s ktorým by sa mu dobre spolupracovalo, nemôžeme to vnímať v bežnom kontexte, v akom by sme vnímali takúto spoluprácu napríklad v súkromnej firme. Tu si pod dobrou spoluprácou musíme predstaviť Dankove ekonomické dobrodružstvá nedozerných následkov a veselé pritakávanie nového ministra financií. Keďže sa funkčné obdobie tejto vlády nezadržateľne blíži ku koncu, je načase napáchať čo najviac škôd, aby sa tí čo prídu po nich z toho zbláznili. A na škody tu máme národných expertov, s veľkým dôrazom na tradície. Alebo tradičných expertov, s veľkým dôrazom na národ. Už ako chcete.
Preto ak si Peter Pellegrini uvedomuje, že on predsa nie je z úplne rovnakého cesta, a zároveň má záujem ostať politicky činný i po ďalších parlamentných voľbách, musí konať. Ak chce narozdiel od iných tragédov pomýšľať na to, že v politike prežije, musí sa jasne vymedzovať a ukazovať, že vie, ktorá bije. Preto keď si dnes oblieka krúžkovú zbroj, do ruky berie meč a stavia sa pred štátnu truhlicu, aby ju ochránil pred nájazdmi pirátskeho kapitána, mohli by sme ho v tom ako verejnosť i podporiť. Lebo je otázne aká podpora príde z vnútra strany. Chystá sa totiž predsedníctvo, kde sa má vraj rozhodovať aj o budúcom financmajstrovi. Keď vyžadujeme od premiéra, aby praktizoval iný typ politiky, tak mu držme palce. Môže sa totiž stať, že ho o odhodlanie i zbroj ozbíja niekto z vlastných radov.
