Smeráci si urobili biznis s našimi ľuďmi aj v tak vážnej situácií ako je nákup ochranných rúšok a iného zdravotníckeho materiálu v čase vyhlásenej pandémie. Situácia okolo počtov a zákaziek je neprehľadná, držme sa toho, že jednu požiadavku na milióny rúšok si rozdelili tri firmy. Len 650 000 kusov sa ušije v slovenskej firme Zornica, a ten zvyšok zabezpečia dve iné firmy. Jedna z nich vznikla len na konci januára a tá druhá je tiež jednoosobová a do Registra partnerov verejného sektora (podmienka obchodovania so štátom) sa zapísala len deň pred podpisom zmluvy.
Štát nakupoval aj naďalej, čo je samozrejme potrebné, ale rozhodujúci je spôsob a efektivita. Odchádzajúca vláda uzatvorila zmluvu s firmou Green day na dodávku chirurgických masiek v hodnote 1,71 eur bez DPH, pričom už dohodnutá cena za kus v predchádzajúcej zmluve so spoločnosťou Lacorp bola predražená. Treba poznamenať aj fakt, že konateľ tejto firmy je zároveň okresným šéfom SNS a že firma Green day je notorickým daňovým dlžníkom, pričom je zapísaná aj v registri rizikových subjektov. Čo v praxi znamená upozornenie pre iné subjekty, aby si pri obchodovaní s takýmito spoločnosťami dávali pozor. Správu štátnych hmotných rezerv to pri podpisovaní zmluvy nevyrušilo.
Kajetán Kičura, bývalý neúspešný kandidát na ústavného sudcu, a šéf Správy štátnych hmotných rezerv dostal takisto ponuku na nákup respirátorov od nórskej firmy. No takýto obchod sa nezrealizoval. Pravdepodobne to bola nevýhodná ponuka (chápeme sa), pretože cena za kus bola štyrikrát nižšia ako cena od spoločnosti Lacorp. Ešte sa objavili aj špekulácie, že nórska firma nemá za sebou históriu a mohla by nás oľklbať. Preto bolo zo strany šéfa prezieravé, že zmluvy podpísal so slovenskými firmami bez histórie a za vyššie sumy. Aby sa náhodou tie peniaze nestratili kdesi v Nórsku.
A po nevýhodnom obchode zo strany SŠHR prišiel šok. Meno Kičura sa objavilo v inej súvislosti. Mladý Krištof, starého Kičuru syn, kúpil v Bratislave, v časti Staré mesto, 2 byty. Ich hodnota pravdepodobne vysoko presahuje 300 000 eur. A keď píšem mladý, tak myslím 20-ročného chalana, ktorý si byty kupuje bez hypotéky. Už som sa začínal báť, že ak sa mladý potatil, tak tie byty určite nakúpil za premrštenú cenu, a čuduj sa svete, on ich vraj kúpil ešte lacnejšie. Narozdiel od nešikovného otca, ktorý nešetrí peniazmi daňových poplatníkov, javí sa mladý veľmi šikovný už od puberty. Ak to teda nie je tajomstvo, poprosil by som Krištofa o kontakt na tú jahodovú farmu, kde bol brigádovať. Pokojne aj do súkromnej správy, ak nechce takéto zlaté kontakty verejne rozširovať.
A samotný Kajetán Kičura vysvetľoval výhodnú kúpu - nevýhodnú zase klasickou smeráckou mantrou "skutok sa nestal" - tým, že prišla výhodná ponuka. A časová súhra nevýhodného nákupu pre štát a výhodné nákupu pre syna síce pôsobí podozrivo, ale je to len a len náhoda. My, ostatní občania sa môžeme aspoň tešiť z rodinnej idylky. Na tej istej ulici totiž už od roku 2014 vlastní veľký byt Kičurov otec Rudolf, bývalý eštebák s krycím menom Novátor.
Štátne hmotné rezervy sú v posledných dňoch veľmi skloňovaným pojmom. Udialo sa toho okolo nich mnoho a ešte viac. Napríklad, predali roky nevyužívanú záložnú nemocnicu v Banskej Štiavnici. Bolo to síce v decembri minulého roku, no v tom čase sa už o prvých pacientoch z čínskeho Wu-hanu vedelo. Nuž, neviem teda, či na tej Správe niekto nepochybil a zle nevyhodnotil situáciu. Novým majiteľom nemocnice sa stala firma Beta - car, ktorá v roku 2018 podľa finstatu skončila v strate -992 797 €. No aj tak dokázali naškrabať 550 000 eur na nákup nemocničnej budovy.
V pondelok, tesne pred polnocou nová vláda Igora Matoviča odvolala Kajetána Kičuru z funkcie šéfa SŠHR. Želal si to dokonca aj samotný Kičura, ktorý sa vyjadril, že on by chcel pracovať len pod R.F. alebo Petrom Pellegrinim.
Tak poďme k tom druhému menovanému. Peter Pellegrini mimo iného povedal, že Slovensko sa pokúsilo kúpiť masky za hotovosť (keš) na Ukrajine, ale Nemec ponúkol viac. Ukrajinský premiér Kuleba to poprel s tým, že nič také sa neodohralo a ide o výmysel slovenského premiéra. „Chcem ukončiť príbeh, ktorý sa včera dostal na titulné strany po obvineniach premiéra Slovenska na adresu Ukrajiny." Otázka znie, kto z nich je dôveryhodnejší.
Na bratislavskom letisku pristála zásielka zdravotníckeho materiálu z Číny. Medzi prvými závozníkmi pripravenými vykladať tovar nechýbal ani minister zdravotníctva a bábkový premiér Pellegrini.
Z rezervy predsedu vlády v piatok 20.marca odchádzali hromadné platby. V čase keď sa svet i Slovensko trápia s koronavírusom, spôsobujúcim ochorenie Covid-19, predseda odchádzajúcej vlády odklepol takmer 2/3 premiérskej rezervy na rekonštrukcie kulturákov či pre občianske združenia. V januári z tejto rezervy prispel aj občianskemu združeniu Slovenka. Sumou 50 000 eur. A potom s ním vyšiel v časopise Slovenka dlhý, imidžový rozhovor. Autor - byť predsedom vlády - by si nechal tieto peniaze v zálohe. Po skončení pandémie sa určite nájdu rodiny, či jednotlivci, ktorým choroba i karanténne opatrenia spôsobia finančné problémy a budú potrebovať podať pomocnú ruku. Autor by radšej pomohol takýmto ľuďom. Ale autor je asi príliš sociálny aj na tunajšiu sociálnu demokraciu. A určite by bol obvinený, že chce byť za pekného, tak radšej ostáva pri písaní textov.
Premiérom vraj bol istý Peter Pellegrini. Ten odovzdal v piatok večer demisiu do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej a spravil tak najsvojprávnejšie rozhodnutie svojho dvojročného "vládnutia". Smeráci sa s dlhoročnou vládou rozlúčili neokrôchanou a nechutnou rabovačkou aj v čase vyhlásenej pandémie. Bez hanby, bez spoločenskej zodpovednosti. Na hulváta. Ako úplne asociálne svine. Čo však nie je žiadna zmena, oproti minulosti. Len by sa čakalo, že v takejto situácií si udržia ruky vo vlastných vreckách.
Otázka po týchto nedávnych udalostiach by mohla znieť aj takto: nesurfuje takýto štýl rozlúčky s mocou, v súčasnom kontexte, na vlne vlastizrady?
