Z najnovších šuškánd o tom, že novozvolení poslanci, snílci Rudolf Huliak a Štefan Kuffa snívajú o vlastných ministerstvách, musí byť nevoľno aj v samotnom hniezde populizme. Hovoríme o sídle na Súmračnej.
Ani šéfovi určite nie je tak veselo, ako bolo v nedeľu nadránom na balkóne už spomínaného sídla. Totižto už je po voľbách. Treba si to uvedomiť. Čo bolo povedané v kampani, ostane v kampani. Ako je dobrým zvykom práve u tejto strany. Dnes sú už výsledky volieb dané a tak je potreba sa opäť zreálniť.
Slovensko nikam neodchádza. Tým myslíme medzinárodné štruktúry. Faktom je, že Smer ťahal veľmi dlhú kampaň, ktorú odštartoval hneď po prehraných voľbách v roku 2020. Motivácia bola silná. A pravidelne chodila na návštevy po členoch i sympatizantoch. Väčšinou ešte pred svitaním.
Vo vábení voliča používal tie najdrsnejšie metódy a vyjadrenia, ktoré sa mu však v konečnom dôsledku vyplatili. Aj keď sú právom odsúdeniahodné. Avšak Smer si pozná voliča a vedel mu ponúknuť presne tú ponuku, ktorej nemohol odolať. Oproti zvyšku pelotónu, nech sa nám to páči alebo nie, je R.F. majstrom politického remesla, čo zároveň v plnej nahote odhaľuje nedostatočnú úroveň našich zvyšných politikov. Aj keď mu niektorí svojou činnosťou usilovne pomáhajú. Už to bude aj desaťročie úspešnej spolupráce.
V tomto svetle by nám mohlo byť v súčasnosti predsedu Smeru aj ľúto. Premýšľať či by pre SNS, ako potencionálneho koaličného partnera, bol postačujúci počet ministerstiev 0, či dokonca stáť pred otázkou, či by bol Štefan Kuffa dobrým ministrom pôdohospodárstva, musí byť pocit na nezaplatenie. Hľadanie aspoň trochu schopného a v realite ukotveného koaličného partnera na doplnenie hviezdnej zostavy, predsedovu hlavu ešte určite potrápi.
My mu to však doprajeme. Za to usilovné kampaňovanie.
