A po ňom "veľké odhalenie" prezidentského kandidáta Roberta Mistríka. Web, ktorý by sa nemal citovať, v titulke svojho článku uvádza tvrdenie poslanca, ktorého meno by sa nemalo vyslovovať, že toto odhalenie zatrasie Slovenskom.
No ozaj! To je niečo strašné! Slobodná osoba si dovolila predať svoju vlastnú firmu za trhovú cenu. Respektíve za cenu, na ktorej našli zhodu predajca i nákupca. A dokonca podľa informácií jedného bulvárného klebetníka to malo byť 7 miliónov eur! Z týchto parametrov musia byť Slováci pobúrení. Jedine, že by nie. Jediní, ktorí robia búrku v šerbli sú SNS a pomýlený boľševik bez hanby.
Keďže k téme už napísal kvalitný komentár Peter Tkačenko, nebudem sa sa jej zbytočne venovať. Aj samotný R. Mistrík dnes vydal vyhlásenie. Vysvetlené to bolo dostatočne. Obyčajných Slovákov ozaj nemusí trápiť predaj súkromnej firmy.
Ale Dankovci si s touto témou splnili svoj cieľ. Aký? Zahltiť internety platenou politickou reklamou. V ich prípade len písmenkovým odpadom, ale to im evidentne nevadí a užívajú si to. Strana SNS i samotný kapitán sú na facebooku dosť aktívni. Často mi ich nevyžiadaná reklama vyskakuje pri zapnutí tejto sociálnej siete. Jasné, mohol by som si to v nastaveniach vypnúť, ale zatiaľ som tak neurobil. Keďže som u kapitána už dlhý čas zablokovaný, čo znamená, že môžem jeho príspevky len šíriť ďalej a nemôžem komentovať ani hodnotiť príspevok pomocou emotikoniek, bývam často smutný, že mu nemôžem niečo pekné napísať.
Dnes som si zhruba prebehol príspevky na jeho stránke za posledné týždne. Počnúc fotkou v nejakom gýčovom podniku s baranicou na hlave, navádzaním fanúšikov, aby poslali fotku - pokojne aj upravenú - tvorcu Cynickej obludy, vyslovením obáv o priebeh volebnej kampane, cez hrdosť na rodinu, vymýšľanie si o ohrození robotníkov v jame a nestabilite budúceho stožiara, až po konšpiráciu o predaji firmy R. Mistríka. Facebookový účet A. Danka je je využívaný často. A samozrejme nebol by to problém, keby obsah jeho statusov tvorila pravda, rozumné myšlienky a nevytváral by umelé konflikty za účelom zvyšovania napätia v spoločnosti. Lenže čo už, keď kapitánovi práve takýto štýl politiky nevonia.
Facebook nedávno spustil takú zaujímavú vec. Volá sa to Knižnica politických reklám. Táto funkcia je k dispozícii niečo vyše 90 dní. Dajú sa pozrieť štatistiky za konkrétny deň, ale i za iné obdobia. V súhrnnom období za uplynulých 90 dní minula strana SNS, sčítane so stránkou A. Danka na svoju propagáciu na internete vyše 52 000 eur. Je to suverénne najväčšia suma zo všetkých politických strán. V prípade, že rátame len politickú stranu a jedného, najviac aktívneho člena strany. Také Progresívne Slovensko, ktoré je neraz terčom útokov zo strany SNS, minulo spoločne s Michalom Šimečkom, ktorý spĺňa mnou stanovené kritérium najaktívnejšie člena čo sa týka reklám, okolo 35 000 eur. Samozrejme, ak si niekto preráta sumy, ktoré boli použité u iných členov, tak z toho môže vyjsť aj väčšia suma, ako minula SNS na svoje ťahúnske stránky.
Z týchto čísel je jasné kto vykúpil online priestor. Bol to Andrej Danko. Alebo strana SNS. Záleží v koho mene sa Andrej pred pár týždňami ponosoval. Keby to bol vedel vtedy, mohol si túto záležitosť s preplneným obsahom internetu vyriešiť vo vlastnej kuchyni. Alebo ani nie. On rád spomenie tajomné osoby. Tí, čo ho počúvajú, to majú radi.
A čo taký poslanec, ktorý už nemá rád Pohodu, lebo sa mu to nehodí do imidžu? Ten minul na rozširovanie svojich táranín a bohapustého ohovárania 4024 eur. Celkom dosť, v podstate mu ostali len dva platy z troch mesiacov. Dúfam, že deti netrpia kvôli jeho koníčku.
R. Mistrík dnes vo svojom vyhlásení ku kapitánovým výmyslom napísal:
"Kým my sa celý profesionálny život snažíme a dodávame naše technológie výskumným ústavom a univerzitám, ktoré s ich pomocou pomáhajú hľadať liečbu pre ťažko choré deti, doktor Danko cez platenú stranícku reklamu výsledky tejto práce perverzne dehonestuje."
Úplne sa s tým stotožňujem a vlastne by som bol úprimne rád, keby sa kapitán Andrej presadil v súkromnej sfére natoľko, že by ho nikdy nenapadlo ísť do politiky. Škoda, že nemal vo svojom profesijnom živote viac šťastia, nemusel by si dnes búchať hlavu o stenu a spytovať sa, aké je to nespravodlivé, keď niekto len tak šmahom ruky predá akúsi firmu so skúmavkami a niekto musí na chlieb bojovať so zlou opozíciou, zapredanými médiami a nevďačnými voličmi.
