Jeden z najmenej kompetentných ľudí, ktorí derú lavice v našom parlamente - a že takých tam je celá partia - nezaradený poslanec Peter Marček minulý týždeň vypustil hoax o Ivanovi Miklošovi. V ňom sa odvoláva na výrok akéhosi ukrajinského poslanca Alexeja Dudinského na základe, ktorého by malo byť zrejmé, že Ivan Mikloš dostal príkaz neopustiť Ukrajinu. Tento hoax s radosťou prebral najznámejší dezinformačný web. Tam už ako poslanec z Ukrajiny, ktorý o tejto veci verejne rozprával, vystupuje Alexej Dubinskyj. Nanešťastie pre obidva konšpirátorske subjekty, ani jeden ani druhý poslanec vôbec neexistuje. Existuje Alexander Dubinskyj, ktorý ale o Ivanovi Miklošovi v takýchto súvislostiach nerozprával. Samozrejmosťou je aj to, že žiadny zákaz opustiť Ukrajinu mu nebol udelený a celé je to len účelovým klamstvom poslanca Petra Marčeka, hanby NR SR.
Mali sme možnosť sledovať aj ďalšie dejstvo úpadku SAS. Po tom ako sa na kandidátku do volieb nedostali všetci členovia Demokratického jadra, začali postupne opúšťať stranu i odstupovať z funkcií, ktoré zastávali v parlamente. K téme sa prostredníctvom rozhovoru vyjadrila aj Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá už bola na odchode, ale bola povolaná na záchranu strany. V rozhovore mnohokrát v negatívnom kontexte spomenula Ľubomíra Galka. Ten na jej vyjadrenia reagoval svojimi tvrdeniami. Vďaka ich vyjadreniam môžeme opäť o čosi lepšie pochopiť situáciu v strane a viaceré dieliky aj z minulosti začínajú dávať zmysel.
Predstavte si film. Miesto deja: hlavné mesto stredoeurópskej krajiny, ale môže ísť aj fiktívne mesto. Hlavný hrdina 15-ročný chlapec, ktorému nájdu nádor v hlave. Operácia na detskej klinike, ktorá sa na prvý pokus nevydarí. Mama chlapca, ktorá si pri druhej, opravnej operácii želá iného operujúceho lekára. Nájde sa riešenie, ktoré vyzerá schodne a v podstate veľmi jednoducho uskutočniteľné. Rodina chlapca osloví špičkového neurochirga, staršieho pána, ktorý bol ochotný chlapca operovať. Dokonca nemocnica, kde by sa mala operácia uskutočniť sa nachádzala len 200 metrov od detskej kliniky, na ktorej chlapec ležal. Vtedy nastáva zápletka deja a vstupuje do neho riaditeľ detskej kliniky. Podľa neho by bol prevoz chlapca z vedľajšej budovy po operácii rizikový. Na takýto účel by mohol slúžiť nejaký prechod medzi nemocnicami že? Vraj aj existuje tunel medzi nemocnicami, ale pravdepodobne ho dal niekto zamurovať, lebo komu by to prospelo, keby boli dve pracoviská pohodlne prepojené. Namiesto tejto možnosti navrhnú neurochirurgovi z oddelenia pre dospelých, aby prišiel operovať do priestorov detskej kliniky. Poviete si, že to je slabá zápletka. Operatér to odmietne s tým, že na svojej klinike má lepšie prístroje a takisto tím ľudí, ktorému dôveruje a s ktorým chce pri operácii pracovať. Riaditeľ detského mu oznámi, že si má prístroje previezť do druhej budovy a môže si zobrať aj svoj tím. Znie to absurdne, ale je to len film a pre gradáciu deja je potrebná aj takáto absurdná požiadavka. Dva mesiace sa nič nedeje, lebo nik nie je schopný nájsť riešenie situácie. Chlapec čaká na operáciu. Mama sa nakoniec postaví pred kamery a do médií rozpovie svoj príbeh. O prípade sa dozvie ministerka zdravotníctva pod ktorú patria obidve nemocnice. A preto sa rozhodne situáciu riešiť telefonátom do hlavného mesta inej krajiny, kde jej sľúbia, že chlapca by vedeli operovať. Okrem toho ešte z úradníckej funkcie na ministerstve zdravotníctva odvolá chirurga, ktorý bol ochotný operovať chlapca na svojom oddelení. Riaditeľ detskej kliniky, ktorá si kládla podmienky a nebola ústretová voči pacientovi, ostal na svojom mieste. Nakoniec sa po mediálnom vystúpení a tlaku ľudí operácia uskutoční na tretí deň od zverejnenia. Ešteže tento príbeh je fikcia autora filmu. Alebo žeby nie?
Pozitívnou správou týždňa okrem úspešne vykonanej operácie bolo aj skompletizovanie Ústavného súdu. Po vyše polročnom vyčerpávajúcom menovaní kandidátov na sudcov, mala pani prezidentka možnosť vymenovať zvyšných šiestich členov ÚS. A tak aj urobila. Pozitívne je aj to, že bývalý gazda pravice sa môže najbližšie roky nerušene venovať zaváraniu ovocia a iným užitočným koníčkom.
Keď sme už pri voľbe ústavných sudcov, tak si môžeme pripomenúť aj Moniku Jankovskú. Tá našťastie ústavnou sudkyňou nie je, no v prvých dvoch voľbách kandidovala. V prvom kole nezískala ani hlas, zato v druhom to mala rozbehnuté na dva hlasy, no v konečnom zúčtovaní to bol len jeden, lebo bývalá televízna redaktorka Martina Šimkovičová nepochopila zadanie úlohy a jej lístok bol neplatný. Takže ostal len hlas Dušana Tittela, bývalého futbalistu. Ani jeden už nepatrí medzi špičku vo svojej profesii, zato obaja patria medzi opory partie, ktorej kraľuje Peter Marček.
Na lov voličov sa vydal neúnavný politický kandidát Eduard Chmelár so svojou novou stranou Socialisti.sk. Jeho prvou lastovičkou, ktorú vypustil na prilákanie voličov je skokové zvýšenie minimálnej mzdy na 800 eur. Tak držíme palce pri love.
V nemeckom Halle sa strieľalo na židovskú synagógu. Boris Kollár strieľal od boku na sociálnej sieti. Plánoval trafiť Angelu Merkelovú, migrantov, a trebárs aj slniečkárov, ak sa zadarí. Nezadarilo sa. Trafil svoju vlastnú nohu. Tento útok v nemeckom meste mu nezapadol do šablóny a nepodarilo sa mu zviezť na vlne šírenia nenávisti voči migrantom. Už len z toho dôvodu, že v Halle strieľal mladý nemecký extrémista, skrátka nácek. Po upozornení od čitateľov tento výplod zo svojej stránky na sociálnej sieti stiahol. Aj sa ospravedlnil. Asi v takom štýle, že dnes to síce nebol útok migranta, ale nabudúce to môže byť. Veríme, že Boris bude situáciu pozorne sledovať a nezabudne nás na to s patričnou dávkou pompéznosti upozorniť.
Ministerka vnútra Denisa Saková takisto nemala úspešný týždeň. Chystala sa vo svojom rezorte nakupovať, ale Úrad pre verejné obstarávanie jej zrušil až dva návrhy. V tomto prípade sa smola Sakovej rovná šťastiu daňových poplatníkov. Nateraz.
Po čase bez aktivity sa ozval aj ten, ktorého mnohí v posledných dňoch spomínali. Jedni už takmer oslavovali, že to zabalil. Druhí boli opatrnejší a tušili, že len "oddychuje a načerpáva" nové sily na ďalšie kolá predvolebného boja. Poslanec mal vystúpiť na pôde prešovskej univerzity. Študentom boli vopred rozposlané inštrukcie ako sa ma majú pri takejto vzácnej návšteve správať. A ešte v ten večer ako sme sa dozvedeli túto správu, zverejnil poslanec video v ktorom odvolal svoju návštevu. Lebo mal zaručené správy o tom, že sa jeho vystúpenie na univerzite zvrhne na protivládnu akciu, budú tam osoby, ktoré sa budú pýtať zákerné otázky, a do toho ešte Truban a drogy a vláda Ivety Radičovej alebo také čosi. Poslanec teda zvolil opatrnosť a na univerzitnú pôdu radšej ani nevycestoval.
Zaujímavosťou je aj to, že v tomto prípade návštevy na univerzite mal R.F. "zaručené" info o nebezpečnosti situácie, ale v prípade bývalej štátnej ehm, teda radkyne, také dobré informácie chýbali. A aby som nezabudol vysvetliť, kde bol problém. Vadala bol totiž v Taliansku odsúdený za pašovanie drog na 9 rokov. A jeho bývalú partnerku Máriu Troškovú si bývalý premiér vzal pod svoje krídla ako tú spomínanú štátnu radkyňu. To je zvláštne, že v prípade protivládne naladených študentov dostane informácie o nebezpečenstve, ale v prípade ženy, ktorá bola vo vzťahu s mafiánom a volala si s ním ešte aj v čase keď pracovala na úrade vlády, sa informácie o hroziacom nebezpečenstve ku bývalému premiérovi nedostali. Zaujímavé.
Týždeň ukončil bábkový premiér Pellegrini v relácii Na telo. Tvrdil, že Nadácia Zastavme korupciu a politická strana Progresívne Slovensko sú financované rovnakou IT firmou. Čo síce pravda nie je, ale mohla by byť...
