Baltazár Jesenský bol otec významného a slávneho lekára Jána Jesseniusa, podľa ktorého sa volá aj dnešná lekárska fakulta sídliaca v Martine. V obci je tejto osobnosti venovaný pamätník, aj napriek tomu, že tu nikdy reálne nežil.
Okolie týchto dedín patrí medzi obľúbené cyklistické trasy. Samotná Rozhľadna na Tŕní sa nachádza hneď pri ceste a je z nej magický výhľad na okolité lúky a polia s obilninami a kukuricou. Keď som niekedy v priebehu júna bicykloval okolo, zastavil som sa, aby som si vydýchol a vychutnal výhľad. Pri lezení na vrchné poschodie som si všimol, že tretí schodík na rebríku je poškodený, takmer už odtrhnutý a druhý sa tiež povážlivo hýbal. Preto som sa pevnejšie chytil zábradlia, pričom som pocítil, že sa už vplyvom času a používania trochu uvoľnilo a nesedí bez pohnutia. Hľadal som teda na konštrukcii rozhľadne kontakt na nejakého správcu, ktorému by som dané skutočnosti mohol nahlásiť. Našiel som logo turčianskej bicyklovej skupiny.
Po návrate domov som si vyhľadal kontakt na túto skupinu, konkrétne email. Poslal som im krátku správu v ktorej som opísal stav, v akom sa rozhľadňa nachádza a požiadal o nápravu, aby sa zabezpečila bezpečnosť pre jej návštevníkov. V správe som sa zároveň ponúkol, že som ochotný aktívne pomôcť s opravou. Prešlo niekoľko dní a opäť som sa vybral na cyklistiku tou istou trasou. Zastavil som sa pri rozhľadni a zistil som, že od mojej poslednej návštevy sa stav drevenej stavby ešte zhoršil. Úplne odtrhnutý druhý schodík sa váľal na zemi pod rebríkom a tretí síce ešte visel na šrauboch, ale účel už neplnil žiadny, pretože sa dal otáčať ľubovoľným smerom. Rozhodol som sa, že musím napísať ďalší mail alebo ešte lepšie, zavolať.
Áno, rozmýšľal som aj nad tým, že by som schodíky opravil vlastnoručne vo svojej réžii, ale čisto z princípu mi prišlo ako lepšie riešenie kontaktovať človeka, ktorý by mal byť správcom. Už len z toho dôvodu, že keby som tie schodíky opravil ja, tá organizácia by sa nikdy nemusela dozvedieť, že so schodíkmi bol nejaký problém.
Po dvoch telefonátoch sa mi podarilo dovolať na číslo z internetovej stránky. So zástupcom cyklistickej oganizácie, sme strávili rozhovorom pár minút. Vysvetlil mi, že nevidel odo mňa žiadny mail a prisľúbil, že sa na dané miesto pôjde pozrieť. Zhruba o týždeň po našom rozhovore som dostal SMS. Jej znenie bolo: "Schodíky na rozhľadni sú opravené. Ďakujeme za podnet a prajeme pekný deň."
Keď prestalo obdobie dažďov a parťák bicykel ma opäť zavolal na výlet, vybrali sme sa touto trasou opäť, aby som preskúmal, v akom stave sa nachádza rozhľadňa.
Som rád, že sa páni z turčianskej bicyklovej skupiny k tomu postavili zodpovedne a schodíky opravili. Každý návštevník rozhľadne si tak môže bezpečne užívať krásny výhľad na okolité lúky, polia a kopce. Kiežby sa všetky problémy (a nielen) v našej krajine dali vyriešiť takto ľahko, rýchlo a ľudsky.
