V marci 2018 sme do tanierov dostali naložené kopy mediálneho gulášu. Až sa niektorím také množstvo môže prejesť a sprotiviť. A v budúcnosti si už nedajú. Hovorím o všemožných pohľadoch na jednu a tú istú situáciu v našej krajine. Po ohavnej dvojnásobnej poprave mladých ľudí sa v krajine rozpútalo peklo. Nie to, ktoré nám tu sľuboval gen. prokurátor Jaromír Čižnár, na to ešte stále čakáme. Namiesto neho sme zažili a stále aj zažívame mediálne peklo. V tradičných médiach sa dozvedáme nové a nové informácie. Z inej strany prichádza prekrúcanie faktov, prispôsobovanie pravdy pre určenú cieľovú skupinu. A občan/čitateľ sa dostal do zajatia týchto mediálnych kuchárov. Na jednej strane média hlavného prúdu, na strane druhej alternatíva, no skôr dezinformácia. Čitateľ musí byť dobrý degustátor, aby vedel rozlíšiť ako má taký správny guláš chutiť a do ktorého kuchári primiešali niečo, čo tam špatí a odvádza pozornosť od podstatnej výslednej chuti.
Základnou konšpiračnou teóriou, matkou všetkých takýchto teórií je asi teroristický útok na dvojičky z 11. 09. 2001. Ja sám musím priznať, že po prvotnom šoku, avšak vtedy som bol ešte chlapec, som po pár rokoch pri záberoch na túto tragédiu oficiálnej verzii veril o čosi menej. Po pozretí rôznych dokumentov sa ukazovali ako pravdepodobnejšie teórie, že si tie budovy odpálili samotní Američania, alebo minimálne o útoku vedeli a neurobili nič pre to, aby tomu zabránili. K tejto matke všetkých konšpiračných teórií však časom začínali takmer ku každej väčšej udalosti vo svete pribúdať podobné verzie. A s pribúdaním takýchto teórií, ktoré sa šírili dajme tomu formou dokumentu alebo ústnym podaním sa otvoril trh aj pre média, respektíve iné informačné kanály, prostrednictvom ktorých by sa tieto teórie mohli dostať medzi tú správnu skupinu poslucháčov. A tak si títo alternatívni kuchári postupne založili internetové stránky, imitujúce noviny a miešaním reálnych a nových, pofidérnych ingrediencií do gulášu si získali fanúšikov alternatívnej mediálnej stravy. V niektorých prípadoch môže byť takáto strava ozajstnou alternatívou, no v mnohých prípadoch je to niečo, čo je zdraviu škodlivé.
Stačilo pár rokov a takéto vývarovne lacného gulášu sa v internetových vodách objavovali ako huby po daždi. Mohli sme to brať so smiechom a s nadhľadom. Veď nech si píšu o bubákoch, ktorí ich strašia po nociach. Aspoň sa zabavia a neberú drogy. Zlom z môjho pohľadu nastal v marci 2018. V čase keď Slovenskom otriasla poprava mladých ľudí a na svetlo sveta sa vyrojili odhalenia o vládnucej strane, o ktorých sme síce niečo tušili, aj sme niečo už roky vedeli, ale predsa len to, čo sa prevalilo v posledných týždňoch prekonalo väčšinu našich najhroznejších predstáv. Precitli sme z nášho sna o úspešnej malej krajinke v strede Európy, kde sa síce verejne kradne, ale nás to trápiť nemusí, veď máme prácu a máme kde tie zarobené peniažky míňať. Precitli sme a zobudili sme sa v dokonale ovládanom mafiánskom štáte. Chápadlá chobotnice môžeme cítiť v hociktorej verejnej sfére, stačí len začať byť nespokojný a mať predstavu o tom ako by sa dali veci robiť inak. Chápadlo sebou mrskne a obtočí sa okolo toho, kto si dovoľuje vnášať do zabehaného sytému nejaké novotiny.
A po tomto verejnom precitnutí prišiel na rad verejný odpor prostredníctvom zhromaždení na námestiach. A v tomto bode prichádzajú na scénu alternatívni kuchári a ich stravníci. Na Slovensku, tak asi ako v každej inej krajine máme široké portfólio rôznych ľudí. Niektorí sú od prírody ustráchaní, iní sú zase odvážni a nebojácni ako levy, iní sú radi, že majú prácu a politika ani verejný život ich nezaujímajú. Ďalší sú takí a iní onakí. V okamihu keď sa masa ľudí v krajine prebudila a rozhodla sa povedať zákonodarcom, že už bolo toho dosť, že my vo vláde chceme ľudí, ktorí slúžia všetkým občanom, nie len vyvoleným bolo potrebné, aby do ulíc vyšlo zopár aj tých ustráchaných, aj tých nebojácnych, aj tých, ktorí chcú len chodiť do roboty, ale aj tých zo špeciálnej podskupiny, v ktorej sa môžu zhlukovať ľudia z rôznych spomínaných kategórií. Proste bola tu doba, keď do ulíc malo vyjsť minimálne pol milióna Slovákov a povedať, že dosť bolo mafiánskeho štátu. No nestalo sa tak.
Prišli sme o mnohé podporné hlasy, ktoré by možno tiež chceli zmenu, ale zastavil ich strach z bubáka a nepoznaných vecí. Zastavili ich alternatívni mediálni kuchári ku ktorým sa pridal aj bývalý premiér ako kuchár-amatér. Stalo sa. No prečo je tomu tak a kto z toho ťaží? Kvôli tomu nemusíme príliš dlho pátrať ani sa zamýšľať. Ťažia z toho tí, ktorí ostali pri moci aj za cenu optických strát. A ťažia z toho tí, ktorí radi do gulášu primiešavajú ingrediencie pochybného pôvodu. Ťaží z toho extrémistická strana ĽSNS. Jej sympatizantov stvoril bývalý premiér a v minulom mesiaci im zopár ďalších prihodil. Ak by niekomu z trojice vládnucích strán záležalo na stave krajiny, boli by v tej chvíli zasiahli, povalili vládu a išlo by sa do predčasných volieb. Lenže, ukázalo sa, že jediné čo ich zaujíma, je ostať pri koryte, kým ešte je z čoho brať a keď nebude, prídu chudáci, ktorí to po nich prevezmú. A zdedia aj ten danajský dar predstavujúci extrémizmus.
Musíme sa rýchlo začať pripravovať na budúcnosť. Ak sme si doteraz robili srandu z alterantívnych stránok a konšpiračných teoretikov, musíme to začať brať vážne. Už to nie je žiadna alternatíva, ale čistá a cielená dezinformácia. Minulý mesiac nás to pravdepodobne stálo dosiahnutie spravodlivého konca zlodejskej vlády. Chýbala nám podpora ľudí, ktorí sa nepostavili len stranou, ale dokonca sa aktívne stavali na obranu zločinu. V záujme nejakej ochrany pred starým pánom z New Yorku alebo homozväzkami či nejakými vymyslenými "džender problémami". Toto je dosť veľký problém. Množstvo ľudí nechápe, že treba riešiť skutočné problémy a nie trapošiny. Javí sa to však ako veľmi jednoduchá a účinná taktika. Predhodiť ľuďom zákerného "džendera" s veľkými tesákmi ako tú najväčšiu skazu, ktorá nás niekedy v budúcnosti môže ovládnuť a zatiaľ sa v prítomnosti vytešovať z plného korýtka. V starom Ríme sa hovorilo: "Dajte ľuďom chlieb a hry". Aj teraz nám dávajú prácu a hry v podobe migrantov a "džendera" s tesákmi. A ľud sa handrkuje kvôli nereálnym problémom, ktoré by sa dali vyriešiť slušnou a vecnou diskusiou na úrovni, lenže to nie je potrebné. Dôležitejšie je nechať ľud nech sa háda medzi sebou. Lebo veď tu nejde o nich, ale o prachy, radodajné ženy, krásne domy, rýchle autá a drogy.
Čakajú nás ťažké roky. Musíme stiahnuť konzumentov alternatívnej/dezinformačnej stravy späť ku originálnej receptúre. Ťažká úloha. Lebo len v jednote je sila, a to sa ukázalo rozhodujúce aj minulý mesiac. Už som niečo podobné písal v inom článku. Vývoj technológii predbehol emočný vývoj človeka. Už sa viac nemôžeme považovať za čistých používateľov, v mnohých prípadoch sme viac používaní my. Bude dôležité zachytiť trend týchto alternatívnych správ a nedovoliť, aby ľudia podliehali rôznym dezinformáciám, ktoré majú za úlohu ešte viac polarizovať spoločnosť. V tomto vidím veľkú výzvu do budúcich rokoch. Ale treba začať hneď. Uvažujem, že najlepšie by bolo začať už na školách. Naše školstvo, a to nemyslím len slovenské, nepripravuje deti na reálny svet. Doba sa mení veľmi, veľmi rýchlo a náuka o odhaľovaní konšpiračných teórii by mala byť taká potrebná ako matematika či dejepis. Je potrebné začať učiť mladých ľudí overovať si informácie, učiť ich prehliadať jednoduché triky a navádzanie alternatívnych pisálkov, ktorí väčšinou stavajú na niečom reálnom a do toho primiešajú aj kúsok toho, čo chcú, aby si ľudia mysleli. Pretože ťažko sa niečo stavia na vode. A aj Egypťania stavali pyramídy od základov, preto aj konšpirátori potrebujú nejaký základ. Podľa niečoho, čo sa veľmi ťažko vyvracia a čo už aj široká verejnosť berie ako fakt. No keď svet zahltia ľudia, ktorí budú veriť aj tomu, že Zem je plochá bude už neskoro podnikať kroky na zabránenie skazy.
Nie všetci čitatelia konšpirácii musia byť zlí ľudia, no v spoločnosti je silná frustrácia a slabí, ľahko ovplyvniteľní jedinci potrebujú mať svojho jednoznačného nepriateľa na ktorého by mohli zhodiť to, že Mečiar, Dzurinda, Fico a spol. neslúžili tejto krajine, ale peniazom. No takéto polarizovanie má za dôsledok, že krajina sa môže dostať do neistoty a ľudia sú voči sebe zlí a nenávistní. Príkladom môže byť aj susedná krajina Maďarsko. V najbližších dňoch prinesiem ukážky toho, ako dezinformačné weby škodia ľuďom. A mnohí z ich čitateľov sa stávajú bezcitnými a zlomyseľnými ľuďmi. Dezinformačné weby v nich aktivovali primitívne ľudské pudy.
