V piatok večer pri príchode do areálu nás privítala pani Zima v plnej kráse. Snehom na niekoľko desiatok minút nešetrila.
Už len kúpiť si niečo teplé do ruky a nájsť si voľné miesto na státie v príslušnom sektore podľa vstupenky. Vysočina Aréna praskala vo švíkoch.
A na štarte sa už pripravovala Paulína Fialková. Jedna z favoritiek na víťazstvo v dnešných pretekoch, ako ju uviedli organizátori.
V hľadisku nechýbala podpora pre našich športovcov.
Na štart sa postavila aj líderka Svetového pohára v biatlone, talianka Dorothea Wierer.
Husté a špeciálnu zimnú atmosféru vytvárajúce sneženie, sa v priebehu pretekov zmenilo na dážď, čo veru asi žiadneho návštevníka nepotešilo. A pretekárkam to asi tiež nebolo dvakrát po vôli. Na nepriazeň počasia slovenským fanúšikom pomáhala zabudnúť Paulína Fialková, ktorá po dobehnutí do cieľa svietila na prvej pozícii. Dlho to vyzeralo, že by si tú pozíciu mohla udržať, no do konca pretekov ju predbehli ešte dve pretekárky s lepším výsledným časom. Ale aj tretie miesto potešilo.
Oddychový čas v ktorom si ukážeme vianočný stromček na námestí v Žďári nad Sázavou.
A ukážeme si aj slamenný betlehem, ktorý sa nachádza naľavo od vianočného stromu.
Ďalší biatlonový deň začal mužskými stíhacími pretekmi.
V priebehu dňa a hlavne počas ženských pretekov sa spustil taký lejak, že na nás nezostalo veľa nitiek suchých a bolo nevhodné vyťahovať fotoaparát z relatívneho bezpečia ruksaku.
Pred nedeľou nastala veľká dilema. Ísť domov, alebo ostať a zase, do tretice zmoknúť. Zrána pršalo, takže to vyzeralo na predčasný návrat domov. No kým sme si boli kúpiť raňajky v blízkom Lidli, v pokoji sa naraňajkovali a porozprávali, pršať prestalo a do hry sa vrátila návšteva Vysočina Arény. Ako mnohí viete, nemôžem ľutovať toto rozhodnutie. Ale k tomu sa dostaneme.
Tentokrát bližšie pri trati. Až som cítil ten horiaci sneh a zápach zodratých lyží.
Po oťukaní sa a obzretí areálu v prvých dňoch, som už vedel, kde sa dá teoreticky vidieť biatlonistov zblízka a pri potrebnom šťastí získať napríklad podpis alebo sa odfotiť. Preto som sa na dané miesto presunul, len s takým malým cieľom, že bude mi stačiť fotka s najlepším biatlonistom sveta s Martinom Fourcadom. V predchádzajúci deň som zistil, že o podpisy či fotky s mužmi nebol veľký záujem, takže som to videl reálnejšie, lebo viac ľudí sa chcelo fotiť so ženami. Po asi polhodinovom čakaní, keď už do útrob budovy odišli takmer všetci pretekári sa z čista jasna zjavil francúzsky pretekár. A keďže som ho už ani neočakával, tak sa mi podarilo zachytiť ho ako si kráča dole schodmi. Keby sa pri niektorom fanúšikovi pristavil, tak by bola obrovská šanca mať s ním fotku, lebo nás tam bolo len pár, ale nemal záujem o kontakt s divákmi.
V areáli fandilo množstvo ľudí, nielen z Českej republiky a Slovenska, ale i z iných krajín. Atmosféru nemôžem vyhodnotiť inak ako báječnú. Tí Česi to fakt vedia rozpumpovať. Fandili i zajace.
Aj neprehliadnuteľný deduško z Nemecka.
A bavili sa aj organizátori, dobrovoľníci v čiapkach, navrhnutých špeciálne pre toto podujatie, ktoré išli na dračku aj medzi návštevníkmi a v priebehu pretekov zdobili nejednu hlavu v hľadisku.
Na koniec predvianočného biatlonového víkendu v Novom Meste na Morave prišiel zlatý klinec. Naše šikovné ženy Anastasia Kuzminová a Paulína Fialková darovali všetkým fanúšikom slovenského biatlonu i športu najlepší vianočný darček. Pre tieto preteky som zvolil miesto pri trati, čím bližšie k východu z areálu, lebo ma tlačil čas, kvôli vlakovým spojom späť na Slovensko. Každé kolo bolo stále viac potešujúce pre slovenského fanúšika. Najprv sa spoza ohybu vyrútila fínka Kaisa Mäkäräinenová, prenasledovaná taliankou Wiererovou a slovenskou Fialkovou.
A po dvoch streľbách ako prvá prebehla okolo Nasťa Kuzminová.
Neskôr nasledovaná Paulínou Fialkovou na výhodnej pozícii. Každý Slovák už začínal tušiť niečo nevšedné.
A to sa naozaj udialo. Anastasia Kuzminová ovládla preteky a neskutočne krásnym a bojovným finišom sa na druhé miesto predrala Paulína Fialková a tieto dve dámy pripravili pre slovenských fanúšikov nielen krásne nedeľné popoludnie, ale i vianočný darček. Tieto preteky ostanú v pamäti športových fanúšikov natrvalo zapísané ako tie, kedy sme mali prvýkrát v histórii na prvých dvoch pozíciach slovenské reprezentantky. Som rád, že sa počasie umúdrilo a že som sa rozhodol ostať a bol som prítomný pri tejto výnimočnej športovej udalosti. Bol to krásny zážitok. Už keď som odchádzal z areálu, tak som si hovoril, že tie preteky si musím pozrieť zo záznamu, aby som si ich pripomenul a videl všetko podstatné, čo sa na trati udialo. Záznam som už videl, a bolo to príjemné pozeranie.
Do roku 2019 si želám množstvo takýchto krásnych momentov, na ktoré budeme hrdí a aj po čase na ne s radosťou spomínať. Pekný štart do nového roka všetkým blogerom aj čitateľom, ktorí sa tu na stránkach SME stretávame. Nech sa vám všetkým darí, tak ako našim biatlonistkám.
