Priznávam, že kresťanské romány momentálne patria k mojim obľúbeným. A je jedno, či ide o detektívny, historický či tajuplný príbeh. Knihu, na ktorej by bola uvedená Janette Okeová, som však doteraz nečítala. Zhodou okolností som sa o nej dozvedela, že je považovaná za priekopníčku kresťanskej romantickej literatúry. Krátko na to aj pikošku o mojej obľúbenej autorke Tamere Alexander, ktorá začala písať práve po prečítaní románu od Janette Okeovej. Tak som si povedala, prečo nie. Som zvedavá na tú, ktorá to všetko odštartovala.
Keď príde jar je druhou knihou osemdielnej série z kanadského západu. Ak sa aj vy pustíte do čítania od dvojky ako ja, nebojte sa, nebudete stratení. Na prvej strane autorka stručne zhrnula dej prvej knihy. Veľmi jednoduchý príbeh rozpráva o učiteľke Elizabeth, ktorá je zasnúbená so seržantom Kráľovskej jazdnej polície Wynnom, majú svadbu, cestujú na sever, kam sa má hlásiť do služby a následne na divokom severe prežijú niekoľko prvých náročných mesiacov medzi Indiánmi. Wynn vystupuje ako dokonalý džentlmen. Navyše schopný vyriešiť každý problém. Nepotrebuje v noci spať, zvládne ukočírovať voz s koňmi, a to aj zo strmého kopca, ba aj pomôcť pri pôrode. Elizabeth sa javí zo začiatku ako bábika z cukru, ktorú treba obskakovať, ale v novom domove sa z nej stáva žena do voza i do koča.
Ak ste unavení z komplikovaných románov s viacerými dejovými líniami či negatívnych správ a túžite sa začítať do niečoho idylického, Keď príde jar bude pre vás to pravé orechové. Autorka sleduje jednu dejovú líniu, nikde veľmi neodbočuje, postavy sú takmer výlučne kladné (prvú negatívne pôsobiacu postavu som zaznamenala až v dvoch tretinách knihy a aj tá sa nakoniec polepší :-) ), zdá sa, že všetko sa vyrieši ak nie v tejto kapitole, tak určite v nasledujúcej. Mne osobne chýbali dialógy, ktoré by dodali príbehu dynamickosť.
Uvedomujem si, že moje očakávania od Janette Okeovej boli prehnane veľké. Veď Keď príde jar bola v origináli vydaná v roku 1985. Nemôžem preto očakávať, že spisovateľka bude písať rovnako strhujúco ako Francine Riversová, Tessa Afshar či Tamera Alexander o 30 rokov neskôr. Zjavne romantická kresťanská literatúra prešla rokmi vývoja a dozrela ako kvalitné víno. Už v týchto Okeovej začiatkoch však nájdeme krásne duchovné povzbudenia, ako napríklad toto z rozhovoru medzi Elizabeth a jej sestrou pred svadbou:
„Prečo sa človek v niektorých veciach ľahšie spoľahne na Boha než v iných?" prehodila zamyslene.
„To naozaj neviem. Mali by sme byť takí múdri, aby sme vedeli, že sa naňho môžeme spoľahnúť vo všetkom, ale zdá sa, že nám to podchvíľou musí pripomínať. Môžno je to tým, že na niektorých veciach priveľmi lipneme a chceme ich mať po svojom." (str. 53)
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Kumran.sk.
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.
