Ona nevidí zmysel v pestovaní kvetov. On ich štepí a snaží sa vypestovať dokonalú ružu.
Ona pohŕda ľuďmi z kráľovskej rodiny pre ich nadutosť a nezáujem o druhých. On je z kráľovskej rodiny.
Ona je nevýrazná bez fyzickej krásy. On je stelesnená príťažlivosť.
Poviete si: "Príliš veľa protikladov?". A práve toto zabezpečí vtipné situácie i elektrizujúce momenty, že nebudete chcieť pustiť knihu z rúk.
Ak by som mala parafrázovať názov románu, povedala by som, že Tamere Alexanderovej sa vydaril výnimočne krásny román. Výnimočná krása. Kniha, z ktorej je cítiť mamin strudel, vôňu ruží i pot tvrdej práce. Napínavo, záhadne napísaná. Autorka postupne odhaľuje, kto je Herr Goeffry, aké má záväzky v Európe, čo sa stalo s jeho bratom. A tiež takto postupne sa rozplieta klbko informácií o Eleanor Braddockovej. Životaschopnej mladej žene, ktorá zažila utrpenie vojny, stratu najbližších, posmešky kvôli svojej obyčajnosti, musela urobiť rozhodnutie ohľadom domu a svojej budúcnosti, a teraz dokonca čelí chorobe otca, ktorá ho mení z milujúceho papa na neznámeho človeka s nepredvídateľným správaním a náladami. Našťastie jej pomocnú ruku podá jej teta – bohatá, sčítaná a ctižiadostivá žena, ktorá ju prichýli na svojom panstve Belmont. Práve tu sa jej cesty pretnú s príťažlivým záhradníkom, v ktorom sa však ukrýva oveľa viac. Pomôže jej uskutočniť sen o otvorení reštaurácie alebo sa všetko vyvinie inak a Boh jej ukáže odlišnú cestu, ktorú pre ňu pripravil?
Na tomto románe, ktorý som v priebehu pol roka prečítala už dvakrát, sa mi páčilo viacero vecí. V prvom rade chcem vyzdvihnúť, ako je príbeh detailne prepracovaný. Všetko do seba zapadá. Mená nie sú náhodne zvolené, ale indikujú, o koho ide (pán Stover – vyrobí kuchyňu (z angličtiny stove – sporák)). Veľmi živo, zaujímavo a detailne sú opísané aj vedľajšie dejové línie a čitateľ sa dozvie čo to o botanike, štepení a staraní sa o rastliny či dokonca o úprave účesov. Nemám rada presladené romance, kde sa všetko na dobré obráti. V tomto románe tomu tak nie je. Nie všetko má dobrý koniec, napr. Marcus nedostane zakázku, o ktorú toľko stojí. Tak to je aj v živote. Navyše to upriamuje našu pozornosť na skúmanie našich snáh, či sú v súlade s Božím plánom pre náš život.
Tiež by som rada poďakovala autorke za hlboké myšlienky roztrúsené kade tade v celej knihe ako hviezdy na nebi. Zopár som ich pre vás vybrala. Každá by si zaslúžila chvíľu pozornosti a zamyslenia sa nad ňou. Skúste si ich opakovane prečítať, či aj vás tak hlboko zasiahnu. Alebo pri čítaní tejto skvelej knihy hľadajte tie, čo prehovoria k vášmu srdcu.
Ľudia sa musia naučiť byť dobrí. (str. 103)
...pretože si myslím, že je múdre, aby muž, ktorý je kráľom, ako vravíš, pamätal aj na to, aké to je... ním nebyť. (str. 178)
Nie všetko, čo je hodné obdivu, musí byť aj krásne. (str. 218)
Bolo zábavné ako často sa niečo, o čom si bola istá, že to potrebuje, zmenilo na niečo, čo jej nakoniec vôbec nebolo treba. To, čo bolo naozaj potrebné, bolo úplne niečo iné. Niečo, čo sa dalo získať len dávaním, nie dostávaním. (str. 308)
(adresované Bohu) Dôverujem Ti, len Ti nerozumiem. (str. 314)
Aké reálne, aké každodenné pre všetkých ľudí. Nielen kráľov či hrdinov románov.
Marcus a Eleanor si napriek svojej rozdielnosti boli v niečom aj podobní. Smerovanie ich životov bolo definované inými ľuďmi a oni sami mali malý priestor na manévrovanie. Druhou spoločnou črtou bolo neuskutočnenie ich snov, ale odovzdanie sa k dispozícii Bohu. A ako sme na tom my? Záverom tejto recenzie vás chcem pozvať zamyslieť sa nad našimi životmi. Či aj my nežijeme život podľa iných, ovplyvnení len a len názormi a požiadavkami druhých. Vieme aj my dôverovať Bohu, že otvorí tie správne dvere, keď tie dvere, čo sme chceli mať otvorené my, sa zavreli?
