Je možné, aby spisovateľka Francine Riversová prekonala svoj celosvetovo úspešný román spred niekoľkých desiatok rokov, ktorý bol dokonca nedávno sfilmovaný? Dokáže stále písať rovnako skvelé romány s "neošúchanými" zápletkami, zaujímavými postavami a strhujúcim dejom? Pre mňa osobne Francine Riversová napísala hneď niekoľko výnimočných románov a Tá dáma je moja sa k nim určite radí. V priebehu 2 mesiacov som ju prečítala dvakrát. A viem, že to nebolo naposledy.
Nápad na túto knihu nosila Francine v sebe už dlhé roky, ale až počas COVID karantény ho dala na papier. Zaujímavé je, že to podmienilo aj štýl, ktorým román napísala. Túžila odľahčiť deprimujúcu náladu, ktorá pohltila náš svet, a preto sa môžeme pri čítaní tešiť z humorného jazyka. No posúďte sami. "Máme tu také hlboké prepadliny, že v nich zmizol nejeden chlap a stal sa súčasťou cesty" (str. 17). Alebo že by autorka navštívila nedávno Slovensko a opísala stav našich ciest? :-)
A teraz vážne. Román z konca 19. storočia je strhujúci od prvej strany. Každá postava má svoj význam. Každý dialóg posúva dej vpred. Nie je tam snáď ani jedno hluché miesto, ktoré by snažilo zaplniť prázdne strany. V závere čitateľov prekvapia nečakané odhalenia a dokonca som sa u autorky po prvýkrát stretla s prvkami detektívky. Samozrejme, nejde o Sherlocka Holmesa, ale snáď neprezradím veľa, keď napíšem, že sa bude vyšetrovať aj vražda. Hoci len veľmi veľmi okrajovo. Je mi sympatické, že Francine Riversová ponecháva osudy niektorých hlavných hrdinov otvorené. Nie všetko sa končí šťastne. Tak je to predsa aj v živote. Niektoré situácie si vyžadujú čas, dlhodobejší proces. Niečo zostáva ako tajomstvo do večnosti.

Celým ľúbostným príbehom sa vinie správne iskrenie medzi majiteľom hotela Mathiasom Beckom a rebelantskou kráskou Kathryn Walshovou. Keď príde Kathryn, vyparádená podľa najnovšej módy, do divokého banského mesta, kde to páchne "eau de kanál", každý muž sa na ňu pozerá ako na ľahkú korisť a potenciálnu manželku. Muži si zvyknú brať spravodlivosť do vlastných rúk a vynucovať si ju ručne stručne. To naráža na Kathrynin silný zmysel pre poriadok, zákon a túžbu mať svoj osud vo vlastných rukách. Rodina sa jej chcela pre jej nekonvenčnosť zbaviť, a preto jej vystavila jednosmerný lístok do tohto Bohom zabudnutého mesta v pohorí Sierra Nevada. O svojom mŕtvom strýkovi sa nič nedozvie. Jediné, čo vie robiť – vyrábať klobúky – je jej na nič, pretože si ich ženy nemôžu dovoliť kúpiť. Vskutku, bezútešná bezvýchodisková situácia. Ako si s ňou Kathryn poradí? "Som tu a mám v úmysle vyťažiť z toho maximum." (str. 41) Prezradí húževnatú odhodlanú ženu, ktorá sa len tak niečoho nezľakne.
Prvé stretnutie Kathryn a Mathiasa nebolo práve najlepšie. Každý si o tom druhom vytvoril nesprávnu predstavu, a tak o vtipné dialógy a romantické napätie medzi nimi nie je núdza. On ju chce ochraňovať a držať čo najďalej od problémov. Ona o jeho ochranárske krídla nestojí. Ako tvrdí, vydávať sa nechce. Na srdci jej leží neľahký osud chudobných vdov a ťažko pracujúcich baníkov. Páči sa mi beletria, ktorá rozoberá skutočné problémy ľudí, nielen keď chodia na večierky a dumajú, čo si na seba oblečú. Tá dáma je moja prináša hneď niekoľko zaujímavých riešení vtedajších problémov miest, ktoré vyrástli v rámci zlatej horúčky. A mne otvára oči, aký ťažký bol život tých, čo odišli hľadať šťastie a bohatstvo do neznáma.
Popri čítaní tohto romantického príbehu sa mi vynárali viaceré otázky na zamyslenie. Na iniciálnu otázku samotnej autorky, či môže jeden človek ovplyvniť celé mesto, sa nabaľujú ďalšie. Koho ja ovplyvňujem vo svojom okolí? Ako ho ovplyvňujem? Nie som so svojimi impulzívnymi reakciami ako Kathryn Walshová, takže protistranu skôr nahnevám ako získam na svoju stranu? Kto mňa ovplyvnil a ako? Poďakovala som sa niekedy tomuto človeku alebo Bohu za prežitú rozhodujúcu skúsenosť? Všímam si ľudí okolo seba alebo hľadám len svoje vlastné záujmy? Nesnažím sa hrať na Boha? Ako reagujem, keď mi druhí hovoria, že niečo nezvládnem? Nehovorím aj ja takéto odrádzajúce slová? A mnohé ďalšie. Skutočne obohacujúce čítanie.
Tak ako? Máte aj vy chuť byť na chvíľu rebelkou a odolávať dokonalému džentlmenovi Mathiasovi Beckovi? Len s chuťou do toho! Držím palce! Ja som neodolala :-)
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Kumran.sk.
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com.