Poďme teda pekne po poriadku. Prezradím vám, na čo sa môžete tešiť, ak počas dlhých jesenných večerov siahnete po tejto novinke od Laury Frantz, ktorá sa prebojovala medzi finalistov Christy Award 2023.
Ruža a bodliak. Výstižný názov. Snáď neprezradím veľa, keď napíšem, že nejde len o krásnu ružičku – hlavnú hrdinku Blythe a prvotnú nevrlosť bodliaka – hlavného hrdinu Everalda. Aj Blythe vie mať ostrý jazyk, ako keď sa pichnete o tŕň ruže. A ďalší prenesený význam o bodliaku objavíte asi v poslednej tretine knihy.
Nádherná obálka prepracovaná do najmenších drobností (symboly ruže a bodliaka, vresoviskami posiata škótska vrchovina, jemná línia ornamentov ohraničujúca meno autorky Laury Frantz...). Jednoducho srdce každého detailistu ako ja pri pohľade na ňu spieva a priam volá, aby ste si tú knihu prečítali. Romantické duše mi dajú za pravdu, že je rovnako pekná vo vnútri ako na obálke.
Autorka Laura Frantz už tradične rozvinie príbeh na zaujímavom historickom pozadí. Tentokrát som sa dozvedela viac o rebelujúcich jakobitoch, ktorí sa v 18. storočí snažili dosadiť na anglický trón Stuartovcov. To samo o sebe stačí, aby ste si predstavili tajné schôdzky, špicľovanie, podozrievanie, intrigy, skrývanie a aj zradcov. Živná pôda pre správnu dávku napätia. Môžem povedať, že v rovnakej miere ako bolo jadro románu romantické, bol jeho záver napínavý. Spisovateľka úžasne prepája dejiny s fikciou do tej miery, aby história nenudila, ale osvetľovala, čo doteraz zostávalo našim očiam zahalené (aspoň tým mojim, lebo som sa v dejepise v škole až tak nevyžívala, keďže mu chýbala milovaná logika :-))
Tento román bol pre mňa výnimočný použitým archaickým jazykom, dokonca onikaním. Navyše popretkávaný škótskymi slovíčkami, ktoré spôsobia, že sa okamžite teleportujete do roku 1715 na stredoveký Wedderburnský hrad. Skvelé dialógy medzi hlavnými postavami, z ktorých cítiť najprv hmatateľné nepriateľstvo, pohŕdanie, hnev i napätie, sa postupne menia na slová povzbudenia, obdivu a lásky. Autorka ich kde-tu okorení i ľahkým humorom.
„Ha! Krása tkvie v oku pozorovateľa, no nie?"
„Väčšina mužov, ktorých poznám, sa podľa všetkého sústredí na tvár, telo a majetok – v tomto poradí." (str. 13)
Šikovne votkané citáty zo Shakespeara ešte viac umocňujú historickosť románu.
Moje uznanie patrí aj pani prekladateľke Jane Nagypálovej. Nepopierateľný talent Laury Frantz je zvečnený na riadkoch knihy, ale zachytiť ho aj v iných jazykoch, si tiež vyžaduje majstrovskú schopnosť. Skvelo odvedená práca, pani prekladateľka!
V neposlednom rade by som chcela vyzdvihnúť aj duchovný rozmer románu Ruža a bodliak. Kniha obsahuje viacero momentov, ktoré nás nútia k reflexii. Pre mňa k najsilnejším patrí Blythino odpustenie svojej mame – kurtizáne kráľa. Dokážem sa aj ja pozrieť na verejného hriešnika, na toho, kto mi ublížil, pohľadom Boha? Hľadať na ňom niečo dobré. Strhnúť nálepku, ktorú som mu dala. Začať žiť naplno bez obviňovania a dusenia sa v zatrpknutosti a pocite menejcennosti?
Pre tých čitateľov, ktorí sa rozhodujú na základe príbehu, pridám pár viet o deji. Vzdelaná lady Blythe Hedleyová, ktorá ovláda viacero jazykov a čas si kráti prekladmi kníh, čelí nepríjemným skutočnostiam. Jej otec sympatizuje s jakobitmi a tak sa stáva vlastizradcov, ktorý sa musí skrývať. Ona sama hľadá útočisko na Wedderburnskom hrade v Škótsku, kde ju však jeho pán lord Everard Hume nemôže vystáť a zo začiatku ju vníma ako príťaž. Problémov má bez tak viac ako dosť – smrť otca, riadenie panstva, rozhadzovačný brat s nebezpečnými politickými názormi, najmladší brat, ktorý by potreboval matku, a niekdajšia známosť Alison žiarli a chystá pomstu. A v tom všetkom cíti povinnosť ochrániť Blythe pred tými, čo jej chcú ublížiť. Alebo to nie je povinnosť ale túžba?
Pri niektorých obzvlášť krásnych knihách mi je ľúto, keď ich dočítam. Rada by som ešte chvíľku - aspoň virtuálne - žila ten príbeh s „happyendom". Rovnako tomu je aj v prípade Ruže a bodliaka, ale z trochu iného dôvodu. Chýbať mi budú najmä Blythe a Everard – nádherní ľudia, ochotní pomáhať a obetovať sa za druhého, všímaví, dobrosrdeční, hlboko veriaci. Keď som čítala ich príbeh, nebola som len s nimi v Škótsku, ale vďaka nim som bola inšpirovaná tiež sa takto správať. Akoby skrze tie čierne písmená na bielych stranách aj na mňa dopadlo z ich tieňa dobrosrdečnosti, lásky a viery. Myslím, že táto kniha nezostane dlho ležať na polici.
Dočítania, priatelia, pri ďalšom skvelom románe!
