V súčasnej dobe sme obklopení množstvom informácií a názorov, ktoré formujú naše vnímanie sveta. V rámci psychológie a behaviorálnych štúdií existuje niekoľko psychologických javov a konceptov, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako naše myslenie, hodnotenie a rozhodovanie ovplyvňujú naše každodenné interakcie a presvedčenia. Zdrojom informácii k tomuto textu bol použitý AI Chat.
Brandoliniho zákon
je koncept, ktorý hovorí, že množstvo energie potrebné na vyvrátenie klamstva alebo dezinformácie je podstatne väčšie ako množstvo energie potrebné na jeho vytvorenie. Tento zákon bol formulovaný talianskym programátorom Albertom Brandolinim a jeho hlavným posolstvom je, že ak je niečo nepravdivé alebo zavádzajúce, je často omnoho jednoduchšie šíriť túto informáciu, ako ju opraviť.
Príklad: predstavte si, že na sociálnych sieťach koluje príspevok, ktorý tvrdí, že "očkovanie proti chrípke spôsobuje vážne neurologické poškodenie." Takýto príspevok môže byť rýchlo zdieľaný a rozšírený medzi ľuďmi, ktorí mu veria alebo sú znepokojení očkovaním.
Teraz, aby ste vyvrátili túto dezinformáciu, musíte:
1. Najskôr získať dôveryhodné vedecké štúdie a údaje, ktoré preukazujú, že očkovanie je bezpečné a že neexistuje účinný vzťah medzi očkovaním a neurologickými poruchami.
2. Napísať jasné a presné vysvetlenie, ktoré zoberie do úvahy aj fámy a mýty, ktoré vznikli okolo tejto témy.
3. Zdieľať túto informáciu širokému publiku a presvedčiť ho, aby bral túto opravu vážne.
Tento proces môže trvať hodiny alebo dokonca dni a vyžaduje si značné úsilie a argumenty. Na druhej strane, samostatné šírenie klamstva či dezinformácie bolo možné s relatívne malým úsilím – stačilo napísať jeden príspevok a stlačiť „zdieľať“ alebo „publikovať“.
Týmto spôsobom Brandoliniho zákon poukazuje na problém, že dezinformácie sa šíria rýchlejšie a ľahšie ako pravdivé informácie a že boj s dezinformáciami je často nerovný a náročný.
Dunningov-Krugerov efekt
je kognitívny predsudok, ktorý sa prejavuje tak, že jednotlivci s nízkou úrovňou rôznych schopností (napríklad v odborných vedomostiach alebo zručnostiach) majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti. Zároveň naopak, experti v danej oblasti majú tendenciu podceňovať svoje zručnosti a predpokladajú, že aj ostatní majú rovnaké vedomosti, ako oni sami.
Zloženie Dunningov-Krugerovho efektu:
1. Nedostatočné znalosti: Ľudia s nízkymi schopnosťami nedokážu rozpoznať svoju nekompetentnosť. Myslia si, že sú oveľa schopnejší, než v skutočnosti sú.
2. Náročnosť zručností: Tí, ktorí sú adeptmi v určitej oblasti, môžu predpokladať, že úroveň, na ktorej sú schopní vykonávať úlohy, je pre ostatných rovnako ľahká, a preto podceňujú svoju odbornosť.
Príklad: predstavte si študenta, ktorý sa práve začal učiť o programovaní v jazyku Python. Po niekoľkých hodinách štúdia sa cíti veľmi sebavedomo a verí, že dokáže vytvoriť akúkoľvek aplikáciu. Tento študent sa môže chváliť, že je "skoro odborník" na programovanie, a môže sa dokonca zapojiť do diskusie s niekým, kto je v tejto oblasti zdatný a má roky skúseností.
Na druhej strane, skúsený programátor s niekoľkoročnou praxou si môže byť vedomý mnohých prekážok a zložitostí, ktoré sa objavujú pri programovaní. Môže si uvedomiť, že existujú oblasti, v ktorých mu ešte chýbajú vedomosti, a môže považovať svoje schopnosti za menej významné, než aké skutočne sú.
Zhrnutie - Dunningov-Krugerov efekt ilustruje, ako sa sebavedomie môže líšiť v závislosti od úrovne vedomostí a skúseností. Tí, ktorí nemajú dostatočné vedomosti, môžu mať neprimerane vysoké sebavedomie, zatiaľ čo tí, ktorí sú skutočne zdatní, môžu byť skromnejší a kritickejší voči svojim schopnostiam.
Backfire efekt
je kognitívny fenomén, pri ktorom sa ľudia po prezentácii dôkazov, ktoré sú v rozpore s ich presvedčeniami alebo názormi, ešte viac držia svojich pôvodných presvedčení. Znamená to, že namiesto toho, aby sa otvorili novým informáciám a zmenili svoj názor, sa ich presvedčenie, naopak, upevní. Tento efekt sa často spája s inhibíciou diskusie a môže byť obzvlášť zreteľný v politických, náboženských alebo kontroverzných témach.
Príklad: predstavte si, že človek je presvedčený, že určitý vitamín zázračne lieči rôzne zdravotné problémy a ignoruje vedecké štúdie, ktoré tento názor vyvracajú. Ak sa mu niekto pokúša ukázať dôkazy, ktoré jasne naznačujú, že tento vitamín nemá žiadny liečebný účinok, môže sa stať, že tento človek sa ešte viac upevní vo svojom presvedčení a začne sa brániť akýmkoľvek dôkazom.
Napríklad, po tom, čo mu prezentujú výsledky dôveryhodných vedeckých štúdií, môže povedať: "Tieto štúdie sú manipulované alebo skreslené," alebo "Vedci chcú, aby sme boli chorí a kupovali lieky." Takže namiesto toho, aby upravil svoje presvedčenie na základe nových informácií, jeho postoj sa posilní, a to len ešte viac zhorší jeho schopnosť kriticky posúdiť informácie v budúcnosti.
Zhrnutie - Backfire efekt ilustruje, ako ťažké je zmeniť názory a presvedčenia, keď sú silne zakorenené. Ľudia majú tendenciu ignorovať alebo zamietať informácie, ktoré sú v rozpore s ich presvedčeniami, a v niektorých prípadoch sa dokonca ešte viac zmocňujú svojich pôvodných názorov, pričom znemožňujú otvorenú a produktívnu diskusiu.
Confirmation bias (potvrdenie predpojatosti)
je psychologický fenomén, pri ktorom ľudia majú tendenciu vyhľadávať, interpretovať a zapamätávať si informácie spôsobom, ktorý potvrdzuje ich existujúce presvedčenia alebo názory. Inými slovami, ľudia zvyčajne dávajú prednosť informáciám, ktoré sú v súlade s tým, čo už veria, a ignorujú alebo zľahčujú informácie, ktoré tomu odporujú. Tento predsudok môže ovplyvniť, čo sa považuje za "pravdu" a ako sa vytvárajú názory.
Príklad: predstavte si, že osoba verí, že určité jedlo (napríklad avokádo) je veľmi zdravé. Keď začne hľadať informácie o avokáde, zameriava sa iba na články a štúdie, ktoré dokazujú zdravotné prínosy avokáda, ako sú jeho vysoký obsah zdravých tukov a antioxidantov. Môže zdieľať len pozitívne hodnotenia a úspešné prípady, ktoré ukazujú, aké prospešné môže byť avokádo pre zdravie.
Naopak, ak narazí na akúkoľvek negatívnu informáciu o avokáde, napríklad varovanie o tom, že avokádo je kaloricky bohaté a nadmerná konzumácia môže viesť k priberaniu na váhe, môže to zľahčiť, ignorovať alebo považovať za nesprávne. Môže si povedať: "Toto je len názor niekoho, kto nepozná výhody avokáda," čím sa vyhne vyváženému pohľadu na danú tému.
Zhrnutie - Confirmation bias ukazuje, ako predpojatosti ovplyvňujú naše rozhodovanie a presvedčenia. Ľudia sú predisponovaní hľadať a interpretovať informácie takým spôsobom, ktorý potvrdzuje ich existujúce názory a prehliada alebo ignoruje akékoľvek informácie, ktoré by mohli tieto názory spochybniť. Tento efekt môže viesť k nesprávnym záverom a ťažkostiam v diskusii a porozumení v rôznych oblastiach života.
*Confirmation bias sa sústreďuje na selektívne spracovanie informácií, zatiaľ čo backfire effect sa týka reakcie na konfrontáciu s protichodnými informáciami. Confirmation bias ovplyvňuje, čo hľadáme a ako interpretujeme, a backfire efekt ovplyvňuje, ako reagujeme, keď sú naše názory spochybnené.
Kognitívna disonancia
je psychologický stav, ktorý vzniká, keď má osoba naraz dva alebo viac nesúladných alebo protichodných myšlienok, presvedčení, hodnôt alebo názorov. Tento nekomfortný pocit, ktorý disonancia vyvoláva, motivuje jednotlivca buď zmeniť jedno z protichodných presvedčení, alebo prijať nové informácie tak, aby sa znížila disonancia a navodila sa psychická harmónia.
Kognitívna disonancia je dôležitým konceptom v psychológii, pretože nám pomáha pochopiť, ako ľudia reagujú na rozpor medzi ich názormi a ich správaním.
Príklad: predstavte si fajčiara, ktorý vie, že fajčenie je škodlivé pre jeho zdravie a môže viesť k vážnym chorobám. Napriek tomu má túto informáciu (teda vedomie, že fajčenie je nezdravé) a zároveň pokračuje vo fajčení (správanie, ktoré je v rozpore s jeho vedomím). Tieto dva faktory (vedomie o nebezpečenstve fajčenia a správanie fajčiara) vytvárajú kognitívnu disonanciu.
Aby sa fajčiar vyrovnal s týmto pocitom nepohodlia, môže konať niektorým z nasledujúcich spôsobov:
1. Zmena správania: Fajčiar sa môže rozhodnúť prestať fajčiť, aby sa zladil so svojím vedomím o nebezpečenstve.
2. Zmena presvedčenia: Môže sa presvedčiť, že fajčenie nie je také nebezpečné, ako sa hovorí, a začať vyhľadávať informácie, ktoré podporujú toto tvrdenie (napríklad o jedincoch, ktorí bez zjavného poškodenia žijú dlhý život).
3. Minimalizovanie dôležitosti: Fajčiar sa môže presvedčiť, že ľudia majú i tak rôzne zdravotné problémy, a takže fajčenie nie je taký zásadný problém, alebo môže zamieňať pozornosť na iné faktory ovplyvňujúce zdravie.
Zhrnutie - Kognitívna disonancia ilustruje, ako sa ľudia snažia vyrovnať s vnútornými konfliktmi, a aké mechanizmy používajú na zmiernenie pocitu nepohodlia. To, akým spôsobom reagujú na disonanciu, má významný dopad na ich správanie, hodnoty a rozhodovanie.
Halo efekt
je psychologický fenomén, pri ktorom sa spôsob hodnotenia jednej vlastnosti osoby (napríklad fyzickej atraktivity) prenáša na posúdenie iných, nesúvisiacich vlastností alebo charakteristík tejto osoby. Inými slovami, keď sa nám niekto páči z jedného dôvodu (napríklad je príťažlivý), môžeme automaticky predpokladať, že má aj ďalšie pozitívne vlastnosti (napr. je inteligentný, láskavý alebo schopný), aj keď na to nemáme dôkazy.
Príklad: Predstavte si, že ste na pohovore a kandidát, ktorého osobne hodnotíte, je veľmi atraktívny a má charizmatické vystupovanie. V dôsledku svojho pôsobivého vzhľadu a správania môžete podvedome dospieť k záveru, že je aj veľmi inteligentný a kompetentný. Aj keby jeho odborné zručnosti alebo kvalifikácie neboli tak silné, jeho atraktívnosť a charizma môžu ovplyvniť vaše hodnotenie a rozhodovanie.
V praxi to znamená, že halo efekt môže viesť k nesprávnym alebo neobjektívnym hodnoteniam, keď sa pri hodnotení osôb vo viacerých oblastiach spolieha na jednu dominantnú kvalitu. Tento efekt sa môže objavovať v rôznych oblastiach, ako sú zamestnávateľské rozhodovania, školské hodnotenia, marketing a sociálne interakcie.
Zhrnutie - Halo efekt ukazuje, ako môže byť naše hodnotenie ovplyvnené subjektívnymi predpokladmi a emóciami, a upozorňuje na potrebu objektivity a kritického myslenia pri hodnotení iných. Je dôležité si uvedomiť, že atraktívnosť alebo iné vonkajšie faktory by nemali byť rozhodujúcimi kritériami pri hodnotení odborných alebo osobnostných vlastností jednotlivca.
Learned helplessness (Naučená bezmocnosť )
je psychologický koncept, ktorý opisuje stav, v ktorom sa jedinec cíti bezmocný a neschopný kontrolovať alebo zmeniť svoje okolnosti, a to aj v prípadoch, kedy je to možné. Tento stav vzniká na základe predchádzajúcich skúseností, kedy osoba opakovane zažila situácie, v ktorých sa snažila ovplyvniť výsledok, ale bola neúspešná. V dôsledku toho sa môže naučiť, že jej úsilie je márne, čo vedie k rezignácii a pasivite.
Koncept naučenej bezmocnosti bol pôvodne študovaný psychológom Martinom Seligmanom v experimentoch so zvieratami.
Príklad: predstavte si psa, ktorý bol v experimente vystavený elektrickému šoku. V prvej fáze experimentu sa pes dal umiestniť do klietky, kde mohol uniknúť šoku stlačením páčky. Avšak, akonáhle sa pes naučil, že aj keď sa snaží, nemôže uniknúť šoku (napríklad v druhej fáze experimentu, kde nebolo možné ovplyvniť výsledok), postupne sa vzdal a prestal sa snažiť.
V neskoršej fáze experimentu, keď vytvorili nové možnosti, ako by mohol uniknúť šoku, pes už nereagoval a odmietal vykonať akékoľvek kroky na dosiahnutie úniku. Tento stav bezmocnosti mu bránil v tom, aby skúšal nové stratégie na prekonanie prekážok.
Zhrnutie - naučená bezmocnosť má významný dopad na psychológiu, duševné zdravie a motiváciu jednotlivca. Môže viesť k depresívnym príznakom, nízkej sebaúcte a zníženej motivácii, a preto je dôležité rozpoznať tento stav a pracovať na strate vzorcov, ktoré ho podporujú. Terapeutické intervenčné stratégie, ako je kognitívna terapia, môžu pomôcť jednotlivcom prekonať naučenú bezmocnosť tým, že im umožnia získať späť pocit kontroly a sebadôvery.
Skupinová polarizácia
je psychologický fenomén, ktorý nastáva, keď sú názory alebo postoje skupiny radikálnejšie alebo extrémnejšie než názory jednotlivcov predtým, než sa spojili do skupiny. Proces skupinovej polarizácie môže viesť k tomu, že skupina prijíma rozhodnutia, ktoré sú opatrnejšie alebo riskantnejšie, než by sa jednotlivci rozhodli samostatne. Tento efekt je často spôsobený vzájomným ovplyvňovaním názorov a snahou o preukázanie súhlasu v rámci skupiny.
Mechanizmy skupinovej polarizácie:
1. Doplnenie názorov: V skupinách môžu jednotlivci zdieľať a rozšíriť svoje názory, čo vedie k radikalizácii pôvodných postojov.
2. Sociálne schválenie: Členovia skupiny majú tendenciu vyjadrovať skôr extrémne názory, aby si získali súhlas ostatných, pričom sa snažia ukázať svoju indikáciu výkonu a lojalitu ku skupine.
Príklad: predstavte si skupinu študentov na univerzite, ktorí diskutujú o otázke legalizácie alkoholu. Na začiatku diskusie má každý študent svoje vlastné názory, pričom niektorí sú za legalizáciu a iní proti. Ako diskutujú a prezentujú svoje názory, študenti, ktorí sú už naklonení legalizácii, začnú navrhovať aj ďalšie, radikálnejšie pohľady (napríklad argumenty týkajúce sa úplnej liberalizácie trhu s alkoholom, alebo porovnania s nelegálnymi drogami). Naopak, študenti, ktorí sú proti legalizácii, môžu svoje názory posilniť o presvedčivé, alarmujúce argumenty, ktoré sa zameriavajú na riziká spojené s konzumáciou alkoholu.
Nakoniec, po dlhšej debate, sú názory skupiny na legalizáciu alkoholu oveľa radikálnejšie ako pôvodné názory jednotlivých študentov — na jednej strane môžu byť takmer všetci už za úplnú legalizáciu, alebo naopak, môžu vyjadrovať silné obavy a presadzovať mnohé zákonné obmedzenia.
Zhrnutie - Skupinová polarizácia ukazuje, ako interakcie v skupine môžu spôsobiť radikálne zmeny v názoroch a postojmi, čo môže mať dôležité dôsledky pri rozhodovaní, tvorbe politík alebo rodinnej dynamike. Pochopenie tohto javu môže pomôcť pri prevencii extrémnych rozhodnutí v skupinách a vytváraní podmienok, ktoré podporujú kritické myslenie a otvorenú diskusiu.
False consensus effect (Falošný konsenzusový efekt)
je psychologický jav, pri ktorom majú jednotlivci tendenciu preceniť, akú veľkú podporu alebo konsenzus majú ich názory, presvedčenia, alebo správanie v spoločnosti. Inými slovami, ľudia sa domnievajú, že ich názory sú bežnejšie, než v skutočnosti sú, a predpokladajú, že iní s nimi zdieľajú podobné názory alebo postoje.
Mechanizmy falošného konsenzusového efektu:
1. Odborná skúsenosť: Ľudia majú tendenciu obklopovať sa podobne zmýšľajúcimi jedincami, čo posilňuje ich presvedčenie, že ich názory sú všeobecne akceptované.
2. Oznamovanie si názorov: Pri diskusiách, v ktorých jednotlivci prezentujú svoje názory, majú tendenciu počuť súhlasy, čo vedie k presvedčeniu, že ich názory sú zdieľané širokou populáciou.
Príklad: predstavte si organizáciu, ktorá plánuje zaviesť novú politiku ohľadom práce z domu. Manažér, ktorý osobne verí, že doprava a osobný kontakt sú zastarané, sa domnieva, že väčšina zamestnancov bude s jeho názorom súhlasiť. Po diskusii medzi zamestnancami sa však ukáže, že mnohí zamestnanci majú opačné názory a preferujú prácu v kancelárii kvôli interakcii s kolegami a pracovnej kultúre.
Keď manažér zistí, že podstatná časť zamestnancov nie je za zmenu, môže byť prekvapený a presvedčený, že si zamestnanci len ťažko priznávajú svoje názory na verejnosti (t.j. dosah “falošný konsenzusový efekt"). V skutočnosti však iba jeho osobný pohľad na situáciu neodráža realitu.
Zhrnutie - Falošný konsenzusový efekt môže mať významné dôsledky pre rozhodovanie a interakcie v spoločenských a profesijných kontextoch. Môže viesť k zovšeobecneniu názorov, posilneniu štandardov a hodnôt a presvedčeniu, že akceptované normy sú bežnejšie, než aké sú v skutočnosti. Pochopenie tohto javu môže pomôcť jednotlivcom a organizáciám lepšie komunikovať a chápať rôzne perspektívy.
Ingroup bias (zaujatosť voči vlastnej skupine)
je psychologický jav, ktorý označuje tendenciu jednotlivcov preferovať a privilegovať členov svojej vlastnej skupiny (ingroup) pred členmi iných skupín (outgroup). Tento jav môže viesť k posilňovaniu pocitu solidarity a identity v rámci skupiny, ale zároveň môže vyvolávať predsudky a diskrimináciu voči tým, ktorí patria do iných skupín.
Mechanizmus
Ingroup bias vzniká z psychologických a sociálnych faktorov, ako sú pridruženie, identita a potreba akceptácie. Keď jednotlivci identifikujú seba ako členov určitej skupiny (napr. na základe rasy, národnosti, náboženstva alebo záujmov), majú tendenciu posudzovať druhých na základe tejto identity. Výsledkom je, že hodnotia členov svojej skupiny pozitívnejšie a sú k nim tolerantnejší, zatiaľ čo členovia vonkajšej skupiny môžu byť hodnotení negatívne.
Experiment: Skupinu študentov rozdelili do dvoch skupín na základe náhodného výberu, pričom im bol pridelený názov skupiny (napríklad "Červená skupina" a "Modrá skupina"). Účastníci neboli na začiatku informovaní o tom, prečo sú rozdelení do skupín, a nemali medzi sebou žiadne osobné väzby.
Výsledok: Aj keď rozdelenie bolo náhodné a neexistovali žiadne skutočné rozdiely medzi skupinami, členovia Červenej skupiny začali vykazovať jednoznačnú preferenciu voči svojim vlastným členom, hodnotili ich pozitívne a vo väčšine prípadov im dávali väčšie odmeny. Naopak, členovia Modrej skupiny boli hodnotení negatívnejšie, dokonca aj v situáciách, kde neexistoval objektívny dôvod na vytvorenie takejto zaujatosti.
Zhrnutie - Ingroup bias je významný jav, ktorý ukazuje, ako naše identifikácie s rôznymi skupinami môžu ovplyvniť naše hodnotenia a správanie voči iným. Tento jav má široké dôsledky v oblastiach ako sú politika, šport, sociálne interakcie a medziľudské vzťahy a prispieva k rozvoju predsudkov a stereotypov. Týmto spôsobom ingroup bias zohráva kľúčovú úlohu v mnohých sociálnych dynamikách a konfliktoch.
Bystander effect (efekt prizerajúceho)
je psychologický fenomén, ktorý nastáva v situáciách, keď niekto potrebuje pomoc, a prítomnosť iných ľudí na mieste incidentu znižuje pravdepodobnosť, že sa niekto z nich rozhodne zasiahnuť alebo poskytnúť pomoc. Tento jav bol prvýkrát dôkladne študovaný po veľmi sledovanom prípade Kitty Genovese, ktorá bola v roku 1964 napadnutá a zabitá vo svojom okolí, zatiaľ čo mnohí svedkovia len prizerali a nikto nezasiahol.
Bystander effect je ovplyvnený niekoľkými faktormi:
1. Rozptýlenie zodpovednosti: Keď je prítomných viacero ľudí, jednotlivci sa cítia menej zodpovední za to, že musia zasiahnuť. Máme tendenciu predpokladať, že niekto iný to urobí.
2. Sociálna evidencia: Ľudia sa často dívajú na reakcie okolo seba predtým, ako sa rozhodnú, ako reagovať. Ak vidia, že ostatní nereagujú, môžu predpokladať, že situácia nie je vážna, alebo že zasahovať nie je potrebné.
3. Obavy o vlastné zranenie alebo reputáciu: Niektorí ľudia sa môžu obávať, že zasiahnuť do situácie môže byť nebezpečné alebo že by mohli byť posudzovaní inými.
Príklad Bystander effect môže byť ilustratívny prostredníctvom nasledujúcej situácie:
Situácia: Pred obchodom na rušnej ulici sa nejaký muž náhle zrúti. V blízkosti sú desiatky ľudí, ktorí prechádzajú okolo, ale nikto sa nezastaví, aby mu pomohol. Ľudia sa len pozerajú a pokračujú vo svojej ceste.
Výsledok: Efekt prizerajúceho môže spôsobiť, že hoci si niektorí svedkovia uvedomujú, že muž potrebuje pomoc, žiadny z nich sa neodváži zasiahnuť, pretože si myslia, že niekto iný to určite urobí, alebo sú presvedčení, že situácia nie je taká vážna, ako vyzerá. Následne to môže viesť k oneskorenej alebo žiadnej pomoci, pokiaľ niekto nakoniec nevystúpi z davu a nezakročí.
Zhrnutie - Bystander effect poukazuje na dôležitý psychologický a sociálny aspekt správania ľudí v tíme. Uvedomenie si tohto fenoménu môže pomôcť zničiť bariéry, ktoré bránia jednotlivcom zasiahnuť v krízových situáciách a motivovať ich k aktivite, aby sa situácie ako uvedená neustali.
Sociálna konformita
je proces, v ktorom jednotlivci prispôsobujú svoje názory, správanie alebo hodnoty skupinovým normám alebo presvedčeniam, často v dôsledku skutočného alebo vnímaného tlaku zo strany skupiny. Tento proces môže nastať aj bez priameho nátlaku a môže byť motivovaný potrebou prijať sa, získať sociálne schválenie alebo vyhnúť sa konfliktu.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo jednotlivci vyhľadávajú konformitu
1. Potrebná akceptácia: Ľudia majú vrodenú potrebu patriť do skupiny a byť akceptovaní. Preto sú ochotní prispôsobiť svoje názory alebo správanie názorom a hodnotám skupiny.
2. Informativná konformita: Keď jednotlivci si nie sú istí svojimi názormi alebo informáciami, môžu sa orientovať na skupinu ako na zdroj pravdy a prijať jej názory ako správne.
3. Normatívna konformita: Jednotlivci môžu prispôsobiť svoje správanie, aby sa vyhli odmietnutiu alebo získali schválenie od ostatných, aj keď vnútorne nesúhlasia.
Klasickým príkladom sociálnej konformity je experiment so šípkami, ktorý uskutočnil Solomon Asch v 50. rokoch 20. storočia:
Experiment: Asch požiadal účastníkov, aby posúdili dĺžku rôznych šípok v skupine, kde ostatní "účastníci" (v skutočnosti boli to spolupracovníci experimentátora) zámerne poskytovali nesprávne odpovede predtým, ako sa účastník ostal na rad.
Výsledok: Aj keď sa účastníci často dozvedeli správnu odpoveď, mnohí z nich sa rozhodli pridať k nesprávnym odpovediam svojich spolupracovníkov, a to aj v prípadoch, keď bola nesprávna odpoveď očividná. Tento jav ukázal, že sociálny tlak a túžba prispôsobiť sa skupine môžu ovplyvniť naše rozhodovanie a vnímanie reality.
Zhrnutie - Sociálna konformita je dôležitý aspekt medziľudských interakcií a skupinového správania. Má široké dôsledky v rôznych kontextoch, vrátane skupinového rozhodovania, kultúrnych noriem a správania v spoločnosti. Uvedomenie si týchto tendencií môže jednotlivcom pomôcť kriticky hodnotiť, kedy a prečo sa prispôsobujú tlaku skupiny a ako to ovplyvňuje ich vlastné názory a voľby.
