V jeho veku som slovo gej,a jeho význam nepoznal. Na strednej som už vedel, čo znamená buzerant. Bolo mi odporné o tom čo i len hovoriť. V dnešných časoch je to úplne normálne, v niektorých médiach aj často frekventované. My sme považovali gejov za úchylákov. Dnes sa z nich stávajú normálni ľudia so svojimi právami. Cestu im robia slávni umelci, športovci. A politici, ktorí podporou ich požiadaviek získavajú hlasy.
Základom štátu a jeho exzistencie je rodina. Rodina je otec, mama, deti. Logické, prirodzené.
Gejovia chcú tvoriť rodiny, chcú si adoptovať deti. Čiže bude: otec, otec, deti, alebo mama, mama, deti? Ako vlastne budú oslovovať deti svojich homo rodičov? Ako sa budú cítiť, keď budú dospievať? (Ako križovatka?) Alebo si všetci na všetko zvykneme, a bude to O.K.?
Keď už Inakosť bojuje za práva gejov a lesbí, mali by si spraviť jasno najskôr vo svojich radoch. V každom gej páre je jeden dominantný(akože muž), a ten druhý(akože žena). U gejov je zvýšená hladina ženských hormónov, u lesbí mužských. Čiže to nie sú ani muži, ani ženy. Mali by si zariadiť najskôr nové delenie a názvoslovie pre svojich ...(ja neviem čo). Napríklad u žien už poznáme slovo mužatka. To je taká, že len z občianskeho sa dozvieš, že je žena. To by mohla byť muž v lesbickom vzťahu. Partnerka by bola ženatka. Ale čo u gejov? Že by mužatko a ženatko?
Ďalej by mali mať svoje vlastné kategórie v športe, kultúre. Veď je normálne, že v ženskom tenise dlhodobo vyhráva mužatka? Alebo spevácku súťaž vyhrá v kategórii mužov ženatko? Šak je to nenormálne! Veď tým sú diskriminovaní normálny(tí praví) muži a ženy. Mali by protestovať. A takým, ktorý sú inakí, a dosiahli ocenenia, by ich mali zobrať. A basta!
(Toš, takhle to dopadne, keď nemôžem od štvrtej spať!)
