Na Slovensku je to tak...

Viete,myslím si,že mladí ľudia by mali študovať to,čo chcú robiť v živote.Nie študovať a "potom sa uvidí".Pojem "správny odbor" z logickej stránky nemôže existovať.No predsa sa s niečím podobným stretávam veľmi často.Kladiem si otázku prečo tak veľa kreatívnych ľudí s umeleckými sklonmi z radov mojich rovesníkov študuje alebo sa chystá študovať ekonómiu,manažment alebo prípadne právo.Najčastejšie sa stretávam z odpoveďami typu "chcú to rodičia".Jasné,rodičia vedia,čo je pre nás dobré.A teraz to nemyslím ironicky:)Vedia už objektívnejšie posúdiť súčasnú situáciu a zhodnotiť aké možnosti by mali ich deti ako ekonómovia a aké ako absolventi muzejníctva,teórie hudby alebo napr.archeológie(uvádzam len ako náhodný príklad).Samozrejme ,že žiaden rodič nechce aby jeho dieťa skončilo "z holým zadkom".Veď čím rýchlejšie sa vieme finančne sami o seba postarať,tým lepšie.A nejde len o prežitie,oni chcú aby sme sa mali "dobre" alebo možno "viac než dobre".Ak to chceme aj my a je to u nás silnejšie ako túžba študovať to,čo nás baví,tak svojich rodičov poslúchneme.Ale musíme mať ozaj veľkú motiváciu keď sa učíme matiku alebo zbierky zákonov pričom oveľa radšej by sme rozoberali život a dielo Da Vinciho.No a potom sú tu ešte tí z nás,ktorí idú tvrdohlavo vlastnou cestou.Študujú síce to,čo ich zaujíma ale po rokoch príde často nepríjemné zistenie a síce to že vysoká škola im bola na jedno veľké h....Dúfam že sa niekto neurazí,nehovorím,že je to pravidlo,ale stáva sa to naozaj často.Ilúzie a plány o povolaní v oblasti kultúry na Slovensku stroskotajú až príliš rýchlo.Zo svojho okolia poznám veľa takých prípadov.Najčastejšie sa zamestnajú v zahraničných firmách kde však málokoho zaujíma ich diplom z kulturológie(napr)Rozhodujú znalosti cudzích jazykov ktoré sme vôbec nemuseli získať na vysokej škole.Treba teda priznať že ak v tejto situácii označíme roky svojho štúdia za stratené,nie sme až tak celkom na omyle.Hoci paradoxné ale nie výnimočné je ak váš nadriadený má nižšie vzdelanie ako vy.Ale vždy sa dá aj horšie dopadnúť,veď veľa univerzitne vzdelaných Slovákov umýva riad v Írsku alebo Anglicku.Je to síce ich slobodné rozhodnutie a určite to robia aj kvôli jazyku,novým skúsenostiam a podobne.Ale úprimne,myslím, že keby tu doma našli vyhovujúci a dobre platený džob,nerobili by niečo také už len zo sebaúcty.Samozrejme,takýto typ práce v stravovacích zariadeniach je extrémom.Pri zarábaní v zahraničí sa dá využiť aj slovenský vysokoškolský diplom.Všetci vieme že momentálne majú zelenú slovenskí lekári či zdravotné sestry.Ale už zo začiatku hovorím o ľudoch s "teoreticko-umeleckým" (alebo kultúrno -teoretickým?)vzdelaním.(prepáčte,ak sa vyjadrujem príliš polopatisticky,ale verím že chápete,čo mám na mysli:))Skrátka,niektoré povolania sú predurčené k tomu aby v nich človek spravil kariéru.Samozrejme ak má na to osobné predpoklady,pretože ctižiadosť je často dôležitejšia ako samotné vedomosti.Ale sú povolania pri ktorých potrebujeme oveľa viac tej priebojnosti a ani tá niekedy nestačí.Často nám pomôže šťastná náhoda.Ale na tú sa naozaj nemožno spoliehať.