Namiesto stanu postavíme dom,
Veci čo sa stanú vovedú nás doň
Často sa kúkoľ vpletie do pšenice
Občas obyvateľ sveta prekročí hranice
Často nájde pokoj v dierach slepých
Občas objaví viac z morských hlbín
Často o iných tuší to čo nemusí
Občas v nich poklad nájde
Často sa cíti iný
Občas vie, že je jedinečný...
Namiesto domu postavíme hrad
Namiesto hradu mesto
Namiesto mesta miesto
Kde bude sa mať každý rád...
Mesto Boha,
Mesto bohatého stola,
Mesto sŕdc krvavých,
Rán zráňaných ,
Duší zlomených,
Rozumov zvrátených,
Hriešnikov nemenných,
Démonov ohováraných,
Tyranov ukrutných,
Svätcov necudných,
Mužov čo riadili sa pudmi,
Ženy, čo ich netešili keď boli smutní,
Otcov čo neučili deti ,
Mladých čo z domu matky ušli,
Tých čo z cesty Cirkvi zišli,
Vrahov tiel nevinných,
...
Čo vďaka bolesti
Našli v BOHU seba
...
Aj tých ostatných devätdesiatichdeviatich
Ktorí vo viere statočne v ústrety im vyšli aby
Mesta za hradby ich vytrhli z rúk
Nepriateľa
Nehľadali seba,
Ale v nich teba,
A tak vyšli do bojového poľa...
Srdcia mali krvavé
Rany mali zráňané,
Kolená k zemi zrážané,
Domy na ceste spálené,
Duše zlomené,
Mysle spravodlivé,
Postoje pevné,
Povesti u ľudu rozvrátene
Smiechom posmievačov urážané,
V zajatí týraní,
Hriechom zvádzaní,
No napriek tomu pre Boha zlomení,
Muži čo neriadili sa len pudmi,
Ženy vďaka, ktorým oni svet krajší našli,
Otcovia čo stratili seba
Deti ktoré vrátili im viac ako polovicu chleba,
Mladí čo vážili si matky,
Tí čo Cirkvi verní zostali,
Tí čo Mesto Boha
Stavali aj keď im ostatní na hlavy stúpali,
Tí ,ktorí sa hlupáci ako Noe zdali byť,
Nenechali sa odradiť,
Zradiť,
Krv smolou nahradiť,
Ale vyhrali zápas o mesto Boha, kde viac ako sto oviec sa v jednom ovčinci túli k nohám kráľa
