Príliš nezraniteľný...
Sa Človek sám sebe zdal byť...
Merateľ vesmíru ...Alebo kto je to? Nový KRÁĽ?
Múdrejší ako svet?
Či KLAMÁR?
Pozrime ...
Dole Sa Človek stráca na neviditeľnej ceste,
Jeho Kompas zostal v meste.
Pozrime...
Hore Tvorí Boh NEZABUDNUTEĽNÝ TVAR...Ticho vydáva svoj teplý, smerodajný žiar.
A Dole Človek nevidí veľa v hĺbke prázdnej suchej studne... Jeho Svetlo zostalo v Tme.
Aj vtedy je Hore Svätý Boh a NEZABUDNUTEĽNÝ ŽIAR... Jeho Sladká, a veľmi milá tvár.
A pozrime sa znova ...
Hoci Dole stavia Človek most cez oblaky,
Hore Nepomenovateľný TY staviaš kríž cez vraky.
Cez klamstvá,
pomsty
trápenie,
neistoty,
depresie,
Cez ... Svet
Priepasť
Tmu
Smrť.
A zvláštne je, že iba niektorý z Človekov sa iba občas pýta na to , kto stavia vtákov.
Vtákov čo vyletia nad oblaky... čo vyletia nad mosty...cez klamstvá a pomsty,
trápenie a neistoty, depresie a svet , priepasť, tmu a smrť...
Prosíme...
Nad svoje diela ruku kto si ich tvoril vystri,
Priznaj sa ku kráse... priznaj sa ku horám, ku hviezdam
Priznaj sa ku mnohým tváram,
čiernym aj bielym
Krvavým aj bledým...
Radostným aj smelým...
Mŕtvym aj novým...
Lebo nevedia všetci...
Na koho pleci drží Olymp spásy
Daj teda Bože človeku návod prostý...
Ako by sa dalo vyletieť nad mosty...
Pozrime sa...
„Otrokár“ slobodných...
...Nezabudnuteľný Boh zábudlivého Človeka...
