Myšlienky sveta kopú masové hroby
kráľovstvá postrieľaných hláv
budujú mu slávu
Tisíce svetlých nádejí zavraždili zloby
čiesi, kohosi kto moci má zbraň
silu má armádu
túžbu ma svet
no iste smrť má
vlastný jed
Ty ktorý ničíš nádoby
krátky je tvoj meč
keď my sme oddaní
na duše nedosiahneš
Cesty sveta sú slepé ulice,
múry a márnice.
potrebuje cudzincov
z krajiny zachránených hláv
odetých do víťazných sláv
červených z prebodnutých klincov
Ich myšlienky sú sväté
hľadia na ruky rozopäté
nečakajú čo tu nemajú
slávy z jedu si nežiadajú
PROSÍM PREMEŇ jed na jazyku
na svoju krv presvätú
prosím zameň srdca plastiku
za svoj oheň nablízku
prosím vyžmýkaj myseľ svetu oddanú
nech odumrie
zhnije
nech pomrú v nej tie zmije
A TVOJ DÁŽD MA NAVEKY UMYJE!






