Ked sme chorí,nadávame na celý svet,na všetko sme nahnevaní,jeme zdravo len kvôli tomu aby sme sa najskôr vyliečili.Ked vyzdravieme zase,pcháme do seba všetko jedlo(chipsy,hranolky,colu,čokolády a mnoho dalších).Potom sa chlapi nečudujte ked sa začnete správať ako ženy(ste hádaví,pištíte,kričíte).Nemyslite si chlapi že tým čo tu teraz píšem vám chcem zhodiť sebavedomie,to vôbec nie.Chcem vás motivovať k tomu aby stesa nad tým zamysleli,popremýšlali o tom,aby ste sa zdvihli zo stoličky a aby ste išli na sebe makať ako v strave,tak v tréningu.Pozrite si napr.takých Vikingov,Rimanov:Neriešili či je zima alebo leto,chodili bosí v zime,v daždi,ked bolo sychravo,ked snežilo.Brali život taký aký je a nič viac neriešili.My ľudia ofrfleme čo sa dá:ideme na dovolenku,nie sme spokojný s hotelom,so stravou,s čašníkom no proste vo všetkom hľadáme aj tie najdrobnejšie chybičky.Vikingovia robili desiatky kilometrov denne zo závažim 50kg(váha výstroja)bosí.Potom si sadli k ohňu a rozprávali sa o živote a nie o tom aké počasie bude zajtra atd.Týmto vám chcem povedať ze každý z nás ma v sebe kúsok Vikinga,Rimana len to v sebe treba prebudiť a začať na tom makať.Ešte by som dodal jednu veľmi podstatnú vec:Súťaženie.Súťažíme vo všetkom,v práci,v športe,v človeče nezlobse,dokonca aj v klobúčik hop J.Vidíte sú to rôzne druhy zábavy a vždy nám ide len o jedno:kto vyhrá.No lenže to je chyba,predstavte si to na sebe,hráte s niekym ping-pong,on vyhrá a vy prehráte.On bude štastný ako vám to natrel a vám to také vtipné a zábavné nepríde.A takto vznikajú hádky a úplne zbytočne.Neni jednoduchšie si budovať a zlepšovať vzťahy s tými druhými ako sa hádať?Súťažte sami so sebou proti lenivosti.Sútažte či vyhráte vy alebo ona ,že kto pôjde si odmakať poriadny tréning niekde do fitka,Či vás donúti aby ste zostali doma alebo ju prekonáte a pôjdete si zamakať?To záleží len a len na vás a ja vám želám aby ste tento boj vyhrali vy.Držím palce s pozdravom Christopher Dinga
Zajtrajšok je sen ktorí sa možno uskutoční
Každé ráno sa zobúdzame,vstaneme,pred sebou máme tanier kde máme raňajky.Všetko berieme ako samozrejmosť.Sme zdraví,štastní,máme zdravé deti,zdravých rodičov.Ceý tento kolobeh sa opakuje až do smrti.99%ľudí si to neuvedomí ani raz za život.Miesto toho aby sme si užívali a tešili sa z prítomnosti,žijeme,uvažujeme bud v budúcnosti alebo v minulosti.A prítomnosť nám uniká.Choroba je to iste čo bežný deň.Ked sme zdraví neuvedomujeme si to,berieme ako samozrejmosť.