Ak bývate v paneláku, zamyslite sa, koľko ľudí len z vášho vchodu vlastní automobil. Skúste to vynásobiť počtom vchodov vo vašom paneláku a potom porovnať s parkovacími miestami pod vašimi oknami. Rovnica sa nerovná?
Nečudo, vývoj techniky neustále napreduje a človek, ako tvor prispôsobivý novým výdobytkom a dychtivý po novinkách uľahčujúcich nažívanie, si už dnes veľakrát bez pomoci štvorkolesového miláčika ani nevie predstaviť každodenné rituály.
Avšak kam odstaviť tátoša na noc? Stajne ala garáže nevlastní každý a tak veľa ľudí využíva verejné miesta na parkovanie. No tých je nedostatok v pomere s majiteľmi áut a často sa stretávame so zatarasovaním chodníkov či trávnatých plôch. Nie len chodcom, ale i vodičom, ktorí parkujú na týchto miestach to je veľakrát nepríjemné, no nie vždy majú na výber a čo iné im zostáva.
Predieranie sa cez autá na chodníkoch sa niekedy vyrovnáva labyrintom a negatívne ekologické hľadisko sa netýka len výparov ale aj poslanie zelene do zabudnutia nahradením poriadne prerytou pôdou a blatom, ktoré môžeme taktiež zaručene nájsť roznesené v okruhu niekoľkých metrov od pôvodného „nevinného“ parkovania.
Otázka riešenia je otvorená. Nemožno zmeniť štruktúru výstavby mesta lusknutím. Vývoj napreduje, no dimenzie neroztlačíme.
