takto rozprávkovo na mňa zapôsobí miesto, kde sa vždy rada vraciam. Krásna malá scenéria ako vytrhnutá z románu, Varín.
Nájdete tu všetko čo potrebujete k životu a veľké bonusy navyše. Jeho dobre situovaná poloha prináša z každého rožku trošku. Keďže rozloha nie je gigantická, máte všetko ako na dlani aj pešo a môžete pritom do pľúc naberať ten krásne čistý vzduch.
Neodmysliteľnou súčasťou sú asi dve hádam najčastejšie navštevované miesta, bez ktorých by žiadna dedinka nebola života schopná, a to kostol a futbalové ihrisko. Farský kostol zasvätený svätej Trojici sa pýši svojou vnútornou krásou. Pochádza z 12. storočia a k veži kostola bola v 18. storočí pristavená kaplnka rodinou Pongráczovou. Neďaleko stojí aj Dom charity. Vo farskej záhrade sa týčia stromy, ktoré prekypujú ovocím. Ako by to bolo, keby sa každú nedeľu nekonal futbalový zápas. Harmonická atmosféra a oddych pri športovej zábave je príjemným prežitím dňa.
Na námestí obkolesenom všakovakými obchodmi sa v strede rozprestiera parčík, kde sa dá príjemne posedieť a porozprávať s domácimi. V týchto miestach môžete ľahko natrafiť aj na miestneho „ vševeda“, ktorý avšak na žiadnom mieste nepobudne príliš dlho a po zverení vám najnovších správ, plachtí opäť ďalej. V parku sa nachádza aj altánok, v ktorom sa konajú miestne podujatia a na neďalekom pódiu program pokračuje svorne ďalej. Na námestí je aj situovaná kaplnka sv.. Floriána, patróna hasičov. Keďže tu nič nie je ďaleko, požiarna zbrojnica je od nej pár krokov. Kaplnku dal vybudovať gróf Pongrácz v roku 1760.
Výletov do prírody sa dá zorganizovať neúrekom. Či len piknik v prírode pri žblnkotajúcom potôčiku na lúke medzi lesmi s krásnym výhľadom na krajinku ako vytrhnutý obrázok z kalendára alebo aj náročná túra síce Malej Fatry, ale s potrebnou veľkou športovou kondíciou. No každý výlet vyvolá v človeku eufóriu a odpútanie od reality. Veď kto by už len nepodľahol omamnej vôni lúčnych kvetov, priezračnej studenej horskej vode, tomu čarovnému tichu, ktoré narúšajú len zvuky čistej prírody, mäkučkej trávičke ako koberec utkaný z hodvábu.... pochopiteľne aj k týmto miestam sa viaže pestrý balík povestí, ktoré je pekné si vypočuť na oživenie a lepšie zoznámenie sa s krajom. Mne osobne najviac utkvela v pamäti povesť o Kriváni. Ako Boh poslal anjela skontrolovať krajinu po jeho dokončení. Keď anjel letel pomedzi vrchy a pozorne sa rozhliadal či je všetko tak ako má byť, zavadil krídlom o jeden končiar a len-len že sa nezrútil. Pri podávaní správy Bohu sa mu zdôveril aj s touto pravdou. Boh končiar nevrátil do pôvodnej podoby, lebo ako sa tak rozhliadal, všetko navôkol bolo presné a dôkladné. A predsa nie vždy to tak býva. Tak tento končiar nechal tak a nazval ho Kriváňom.
V údolí sa kľukatí aj rieka Varínka, ktorá sa vlieva do Váhu, a možno to celé sledovať z hrádze, ktorá sa tiahne pozdĺž až ku žilinskej priehrade. Využívaná je najmä cyklistami a korčuliarmi. Z jednej strany je ohraničená riekou a za ňou sa v kopcoch týči zrúcanina hradu Strečno, na ktorom sa každoročne v lete konajú hradné slávnosti, kde je aj prístup kompou, a na druhej strane obsypaná dedinkami vôkol nad, ktorými sa taktiež neodmysliteľne týčia vrchy. Pohľad ničí len novo vybudovaná automobilka. Nuž značí len vývoj doby... ale aj tak mi vie vždy cesta po týchto miestach učarovať. Nespútaná sloboda mi veje pod krídla a ľahký pocit ma núti vznášať sa. Zrazu riešenie problémov je úplná banalita a nad všetkým sa dá len krásne pousmiať. Vánok, ktorý vždy rozcuchá celé vlasy, prečistí hlavu a aspoň chvíľu sa zdá, že všetko je tak veľmi ďaleko a každučký kúsok tela napĺňa šťastie. Proste zregenerovanie na plnej čiare.
Na druhej strane malebnej dedinky smerom na Terchovú plnú prírodných i kultúrnych skvostov sa rozprestiera autocamp. Prívetivá atmosféra drevených zrubov v mäkučkom prostredí je obľúbeným miestom pre oddych. V areáli sa nachádzajú ihriská, bazén a reštaurácia.
V neposlednom rade, významný post zastáva dlhodobo stála, spoľahlivá, využívaná stará dobre známa vápenka. Velebí si na druhom okraji Varína pri stanici.
Prístup do tejto nevydolovateľnej bane pohody je taktiež pestrý, ako asi všetko čo sa tu nachádza. Okrem áut sa sem ľahko dostanete aj autobusmi a vlakmi. Ako spoznáte, že ste už na mieste? Keď sa vám úsmev bude pohrávať na perách, je čas vystúpiť.
