Dva odtiene, ale ako dokážu hýbať svetom. Deliť ho na dobrý a zlý, pravdivý a falošný, čierny a biely.
Dve ceruzky rovnakej veľkosti, tvaru, váhy; len inej farby. Biela dokáže písať do čierneho sveta, no vo svojom je nevýrazná priam neviditeľná. Čo platí aj o tej druhej. Písali by slová opovrhu alebo mieru? Možno by sa spojili a sivou zmenili históriu. Lenže mentalita, predsudky aj predkovia by zostali. Ale snaha sa cení. vystúpenie z radu je odvážny krok a ťarcha slov z každej strany nás bude sprevádzať ďalej. A čím ďalej, tým ťažší náklad na pleciach. no vidina cielu zaplaví myseľ a odhodlanie sa bude len stupňovať, keď rozhodnutie už raz padlo.
No keďže človek je tvor nevyspytateľný, treba počítať naozaj zo všetkým. Celkom bežná je zástera tolerancie, no bohužiaľ vnútri je miesto len pre jednu farbu. Čo je dosť smutné a poľutovania hodné. Veľkodušná ústretovosť v niekoľkých dejstvách priamo na dlani, no za rohom zarytý odporca toľkého kontrastu. No neviem či je horšie toto, alebo prípad keď sa stretnete z ničoho nič zoči- voči bejzbalovej pálke, alebo v tom lepšom prípade ostrým slovám. Avšak spolunažívanie veru každému nejde.
Delenie je však niekedy aj potrebné, treba uznať. Napríklad oddeliť ľudí s infekciami od sveta je celkom užitočné. No niekedy sa trošku aj zanedbáva a to vyvoláva pobúrenie, sklamanie, dokonca ja diskrimináciu. eď prečo už neexistujú lentilky s bielou čokoládou? Chudáci alergici ( na kakao ) by mohli tiež hrdo nosiť vo vreckách krabičky lentiliek a mať farebný svet v hrsti. No možno tu ide o tradíciu jednotného výrobku a experimenty sú proste kóšer alebo náhoda a len moja hlava vymyslí niečo takéto. No aspoň podnietiť takú limitovanú edíciu... Dá sa niekto na petíciu?:-)
