Akoby niekto chybne prečítal prírodu. Možno sa len zmýlil v roku či dátume. Alebo nevedomky vyslovil opak a mal na mysli mrznutie. Teraz sa „asi“ mýlim ja. Možno mi už len domŕzajú nejaké bunky.
Avšak kde sa môžu sťažovať dve ročné obdobia, že ich tie ďalšie dve vytlačili? Sú tu (resp. boli) pre nás každý rok, no nemajú žiadne práva na to poukázať. Dlho pôsobiace stálice bez práva sťažnosti, aký to známy pocit. Pch, diskrimináciu dnes vidno už kdekoľvek. Spiknutie protikladov – gang zimy a leta, že vraj sa priťahujú...nám nezostáva nič iné, len im to zase raz tolerovať a platiť výdavky, ktoré si vyžiadajú okolnosti ich misií.
Deti sa sťažujú, že keď už aj ten plyn máme, ani zima nezabráni zavrieť školy. Frflú aj dospelí. Áno, aj na stále večnú tému, že musia chodiť do roboty; ale i na snehové kalamity, zamrznuté batérie v autách, klzké chodníky, prechladnutia,... je to už akoby samozrejmosť, národný šport pre každého bez obmedzení.(aspoň niečo) No, v letných horúčavách by si našli taktiež nekonečne veľa sťažností. Ľudské plemä je v posledných storočiach veľmi vyberavé. No keby si medzi extrémnou zimou a extrémnym letom mali vybrať bezdomovci, siahli by asi po predstave neumierania zmrznutím, ale rýchlejšieho účinku čuča pod priamym slnkom. Škoda len, že v lete sa nádchy „chytajú“ ťažšie, pretože nosy ostatného ľudstva by sa netešili vôňam týchto „ľudských pĺžov“.
Štipľavý mráz preniká do špiku kosti, biele rána i tváre, zamrznuté úsmevy a túžba po opaku. Ako vždy, ľuďom proste ťažko vyhovieť. Zmrzla radosť v očiach z bielej perinky a svet zaplavila biela nemoc. Ako tá Čapkova. Škoda, že tých, ktorí majú iskry v pohľade do bielej je stále menej, a s jedným z mála bezplatných čarov ľudia vidia len problémy a starosti. No pre nich možno len dodať, aj zima raz musí odísť...
