Až na to, že všetci chudáci štvrtáci deň – noc sedeli nad knihami, kazili si zubnú sklovinu v dojme, že čokoláda by im mohla aspoň trochu pomôcť pri čím ďalej tým viac stupňujúcich sa nervoch, trpeli ( dúfajme, že len dočasnými ) tikmi, nespavosťou, chorobnou paranojou vidín Tolstoja v kvetináči a pod. Toto je práve to obdobie života, kedy človek obhryzie najviac ceruziek. A keby len ceruziek. Keď si už vážne myslíte, že viac informácií sa vám do hlavy nevojde, veľmi sa mýlite. Stačí len zľahka „potrepať“ a zvesela môžete pokračovať ďalej. S odporom a nechuťou je to už ťažšie, na to sa treba psychicky pripravovať už pekných pár rôčkov dopredu. Ani sa nenazdáme a je tu deň „D“ v celej svojej kráse. Ak sme sa pripravovali dôkladne dokážeme si túto ceremóniu dokonca vychutnať, no ak nie naša nevraživá nálada pohltí nie len myseľ, ale nakazí aj členov domácnosti, ktorí sa budú snažiť vás podporiť. Avšak vy budete totálne znegovaný a ich duchaplné príhovory ani nepostrehnete. Môžu nastať aj prípady kedy si nebudete vôbec uvedomovať vážnosť situácie ( čo nie je niekedy až tak na zahodenie ) a vaše okolie sa bude za vás stresovať a obávať. No keď sa nájde trocha vôle a cit u skúšajúcej komisie výsledok bude pozitívny a vy prejdete. Iba kebyže náhodou komisia nepochopí vaše myšlienkové pochody, môžete si ešte rôčik užívať študentského života ako v bavlnke a zopakovať si celú tú parádu. No netreba si to mýliť s konkurzom na komparz. Ako sa hovorí, prvá veľká skúška života bude za vami a budete hodený do sveta, kde vám výhovorky až tak veľmi nepomôžu a začne sa boj o prežitie.
